Zdroj: Shutterstock
Štátny dlh Slovenska už niekoľko rokov po sebe klesá. Deficit verejných financií aj verejný dlh eurozóny a Európskej únie v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) vlani tiež medziročne klesli.
Schodok verejných financií eurozóny sa znížil z úrovne 1,5 percenta HDP v roku 2016 na 0,9 percenta HDP v roku 2017 a deficit verejných financií celej EÚ klesol z 1,6 percenta na 1 percento HDP.
Verejný dlh eurozóny sa zmenšil z 89 percenta HDP v závere roku 2016 na 86,7 percenta HDP na konci roku 2017 a v rámci celej EÚ sa znížil z 83,3 percenta na 81,6 percenta HDP.
Údaje pochádzajú z štatistického úradu Európskej únie, Eurostat.
Slovenský deficit verejných financií vlani klesol na 1 percento HDP z úrovne 2,2 percenta HDP v roku 2016 a verejný dlh sa znížil na 50,9 percenta z 51,8 percenta HDP. Vláda sa však zatiaľ nedostala z dlhovej brzdy, ktorá má pod hrozbou sankcií brániť vyššiemu zadlženiu.
Vyplýva to z aktuálnych údajov Eurostatu a slovenského štatistického úradu, podľa ktorých Slovensko vlani hospodárilo s nižším ako plánovaným schodkom verejných financií.
Ministerstvo tiež na jar 2018 upozornilo, že Slovensko sa v minulom roku dostalo prvýkrát do primárneho prebytku, čo znamená, že po odrátaní úrokových nákladov už nevytváralo nové dlhy.
Mohlo by vás zaujímať:
Dlhovú brzdu Slovensko aktivovalo v roku 2013 po tom, čo rok predtým dlh prekročil hranicu 50 percent HDP. Prekročenie však nebude predstavovať pre vládu výraznejšie sankcie, ministerstvo financií aj v súčasnosti bude musieť predložiť správu so zdôvodnením hodnoty dlhu a s návrhmi na jeho zníženie. Štátny dlh Slovenska prudko stúpol najmä po globálnej ekonomickej kríze.
Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu plánuje kabinet na rok 2019.
Rozpočtové prebytky v minulom roku dosiahli Malta (3,9 percenta HDP), Cyprus (1,8 percenta), Česká republika (1,6 percenta), Luxembursko (1,5 percenta), Švédsko a Nemecko (zhodne 1,3 percenta), Holandsko (1,1 percenta), Dánsko (1 percento), Bulharsko (0,9 percenta), Grécko a Chorvátsko(zhodne 0,8 percenta) a Litva (0,5 percenta).
Slovinsko malo v roku 2017 vyrovnanú bilanciu verejných financií. Najnižšie deficity evidovali Írsko a Estónsko (-0,3 percenta), Lotyšsko (-0,5 percenta), Fínsko (-0,6 percenta).
Dve členské krajiny Európskej únie mali schodok nad hranicou 3 percentá HDP alebo na tejto hranici, a to Španielsko (-3,1 percenta) a Portugalsko (3 percentá).
Najnižší verejný dlh v pomere k HDP v závere roku 2017 evidovali Estónsko (9 percent), Luxembursko (23 percent), Bulharsko (25,4 percent), Česká republika (34,6 percent), Rumunsko (35 percent) a Dánsko (36,4 percenta).
Naopak verejný dlh pätnástich členských krajín EÚ bol nad hranicou 60 percent HDP. Najhoršie sú na tom stredomorské krajiny - na najvyššej úrovni bol v Grécku (178,6 percenta), Taliansku (131,8 percenta), Portugalsku (125,7 percenta), Belgicku (103,1 percenta) a v Španielsku (98,3 percenta).
Jednoduchá odpoveď. Bankám. Nielen tým slovenským, ale aj zahraničným. Od Japonska, cez Nemecko až po Ameriku. Pre niekoho verejné zadlžovanie môže byť abstraktný pojem, no v skutočnosti sa dlh štátu týka každého jedného obyvateľa.
Okrem výšky dlhu je dôležité aj to, aké náklady má štát s jeho splácaním. V tomto sú Slovenská republika a Česká republika na podobnej úrovni. Pri 30 ročných dlhopisoch, čiže pri dlhoch na obdobie 30 rokov, má Česká republika úrok tesne pod úrovňou 1,5 % ročne. 20 ročné dlhopisy vydané Slovenskom sú úročené viac ako 1,7 % úrokom ročne.
V porovnaní úrokov sú veľké rozdiely naprieč celou Európskou úniou. To, za koľko investori požičajú danej krajine, je totiž závislé aj od jej finančnej kondície, stavu ekonomiky a dôveryhodnosti. Tradične najmenej nákladov na splácanie štátneho dlhu majú najmä Nemecko a severské štáty, naopak, najvyššie úroky musia platiť južné krajiny EÚ.
Zdroj fotografie: Shutterstock.com
Roland Regely
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
