Zadĺženosť krajín EÚ vs. Slovensko: ako sme na tom?

Štátny dlh Slovenska už niekoľko rokov po sebe klesá. Deficit verejných financií aj verejný dlh eurozóny a Európskej únie v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) vlani tiež medziročne klesli.

Čísla nepustia

Schodok verejných financií eurozóny sa znížil z úrovne 1,5 percenta HDP v roku 2016 na 0,9 percenta HDP v roku 2017 a deficit verejných financií celej EÚ klesol z 1,6 percenta na 1 percento HDP.

Verejný dlh eurozóny sa zmenšil z 89 percenta HDP v závere roku 2016 na 86,7 percenta HDP na konci roku 2017 a v rámci celej EÚ sa znížil z 83,3 percenta na 81,6 percenta HDP.

Údaje pochádzajú z štatistického úradu Európskej únie, Eurostat.

Verejný dlh: ako je na tom Slovensko?

Slovenský deficit verejných financií vlani klesol na 1 percento HDP z úrovne 2,2 percenta HDP v roku 2016 a verejný dlh sa znížil na 50,9 percenta z 51,8 percenta HDP. Vláda sa však zatiaľ nedostala z dlhovej brzdy, ktorá má pod hrozbou sankcií brániť vyššiemu zadlženiu.

Vyplýva to z aktuálnych údajov Eurostatu a slovenského štatistického úradu, podľa ktorých Slovensko vlani hospodárilo s nižším ako plánovaným schodkom verejných financií.

Ministerstvo tiež na jar 2018 upozornilo, že Slovensko sa v minulom roku dostalo prvýkrát do primárneho prebytku, čo znamená, že po odrátaní úrokových nákladov už nevytváralo nové dlhy.

Mohlo by vás zaujímať:

• Na čo si dať pozor pri kúpe korporátnych dlhopisov slovenských firiem
• Zmena letného a zimného času v roku 2018: možno už naposledy!

Vyrovnaný rozpočet? Taký je plán na budúci rok

Dlhovú brzdu Slovensko aktivovalo v roku 2013 po tom, čo rok predtým dlh prekročil hranicu 50 percent HDP. Prekročenie však nebude predstavovať pre vládu výraznejšie sankcie, ministerstvo financií aj v súčasnosti bude musieť predložiť správu so zdôvodnením hodnoty dlhu a s návrhmi na jeho zníženie. Štátny dlh Slovenska prudko stúpol najmä po globálnej ekonomickej kríze.

Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu plánuje kabinet na rok 2019. 

Ako sa darí (ne)zadlžovať krajinám EÚ

Rozpočtové prebytky v minulom roku dosiahli Malta (3,9 percenta HDP), Cyprus (1,8 percenta), Česká republika (1,6 percenta), Luxembursko (1,5 percenta), Švédsko a Nemecko (zhodne 1,3 percenta), Holandsko (1,1 percenta), Dánsko (1 percento), Bulharsko (0,9 percenta), Grécko a Chorvátsko(zhodne 0,8 percenta) a Litva (0,5 percenta).

Slovinsko malo v roku 2017 vyrovnanú bilanciu verejných financií. Najnižšie deficity evidovali Írsko a Estónsko (-0,3 percenta), Lotyšsko (-0,5 percenta), Fínsko (-0,6 percenta).

Dve členské krajiny Európskej únie mali schodok nad hranicou 3 percentá HDP alebo na tejto hranici, a to Španielsko (-3,1 percenta) a Portugalsko (3 percentá).

Najnižší verejný dlh v pomere k HDP v závere roku 2017 evidovali Estónsko (9 percent), Luxembursko (23 percent), Bulharsko (25,4 percent), Česká republika (34,6 percent), Rumunsko (35 percent) a Dánsko (36,4 percenta).

Naopak verejný dlh pätnástich členských krajín EÚ bol nad hranicou 60 percent HDP. Najhoršie sú na tom stredomorské krajiny - na najvyššej úrovni bol v Grécku (178,6 percenta), Taliansku (131,8 percenta), Portugalsku (125,7 percenta), Belgicku (103,1 percenta) a v Španielsku (98,3 percenta).

Komu to vlastne dlhujeme

Jednoduchá odpoveď. Bankám. Nielen tým slovenským, ale aj zahraničným. Od Japonska, cez Nemecko až po Ameriku. Pre niekoho verejné zadlžovanie môže byť abstraktný pojem, no v skutočnosti sa dlh štátu týka každého jedného obyvateľa. 

Okrem výšky dlhu je dôležité aj to, aké náklady má štát s jeho splácaním. V tomto sú Slovenská republika a Česká republika na podobnej úrovni. Pri 30 ročných dlhopisoch, čiže pri dlhoch na obdobie 30 rokov, má Česká republika úrok tesne pod úrovňou 1,5 % ročne. 20 ročné dlhopisy vydané Slovenskom sú úročené viac ako 1,7 % úrokom ročne.

V porovnaní úrokov sú veľké rozdiely naprieč celou Európskou úniou. To, za koľko investori požičajú danej krajine, je totiž závislé aj od jej finančnej kondície, stavu ekonomiky a dôveryhodnosti. Tradične najmenej nákladov na splácanie štátneho dlhu majú najmä Nemecko a severské štáty, naopak, najvyššie úroky musia platiť južné krajiny EÚ.

Zdroj fotografie: Shutterstock.com