Zdroj: Shutterstock
Zdieľaná ekonomika popri ubytovaní a preprave nemohla opomenúť ani finančný trh. Na internete sa rozšíril fenomén kolektívneho požičiavania (peer-to-peer lending). Schéma je založená na princípe, ktorý poznáme z bežného života. Požičiate peniaze kamarátovi a ten ich vráti a pridá niečo navyše. To čo fungovalo v malom, internet a prepracované aplikácie pretavili do väčších rozmerov.
Systém umožňuje ľuďom získať pôžičku za lepších podmienok ako v banke, alebo efektívne zhodnocovať peniaze. Začiatok odvetvia sa datuje na rok 2005, kedy v Anglicku vznikol prvý portál kolektívneho požičiavania. Na Slovensku patrí k reprezentantom Žltý melón, ktorý začal fungovanie v roku 2012.
„Od začiatku pôsobenia sme poskytli pôžičky za 8 miliónov eur udržiavame si rýchly rast. Máme zaregistrovaných približne 80 tisíc klientov, ktorí si môžu požičať už od 4 % p.a., respektíve zhodnocovať svoje peniaze do zabezpečených alebo nezabezpečených pôžičiek v priemere za 8- 10 % p.a,.“ povedal pre finace.sk Roman Feranec, spoluzakladateľ spoločnosti. Výhody tak možno postretnúť na oboch stranách. Dlžník si môže požičať relatívne rýchlo a lacnejšie, na druhej strane veriteľ získava vyššie úročenie ak v bežných bankových produktoch. Lákavý úrok je na každej strane.
Alternatívne požičiavanie dosahuje v západných krajinách výrazný podieľa na celkovom financovaní ľudí aj firiem. Vo Veľkej Británii to je dnes už takmer 20 %. V USA sa len v prvej polovici roka 2017 poskytli touto formou pôžičky za 15 mld. dolárov, čo bola takmer tretina všetkých nových spotrebných úverov. Zdieľaná ekonomika robí s finančným trhom to, čo Airbnb s ubytovaním a Uber s dopravou.
Od základov mení pravidlá a pribúdajú stále noví hráči. Na Slovensku okrem Žltého melóna pôsobí aj Zinc Euro, v Čechách Bankerat, v Amerike Prosper, Anglicku dominuje najstaršia spoločnosť ZOPA a zatiaľ je celosvetovým lídrom LendingClub z Kalifornie.
„Popularita kolektívneho požičiavania rýchlo rastie takmer vo všetkých krajinách západného sveta. Finančno – technologické spoločnosti celkovo menia tvár bankovníctva ako sme ho poznali v minulosti. Nejde len o prípad požičiavania, ale aj platobných služieb, správy majetku a iných oblastí. Deje sa to aj napriek tomu, že banky aj pod týmto tlakom akcelerujú svoj technologický rozvoj,“ hovorí R. Feranec a dodáva: „Vo svete už dnes existuje veľa spoluprác medzi tradičnými a novými hráčmi na poli finančných služieb. Uvidíme ako to všetko bude pokračovať ďalej, ale je fakt, že správa financií sa i do budúcna bude významne meniť. A my túto budúcnosť vnímame určite pozitívne.“
Aj preto podľa slov spoluzakladateľa dnes Žltý melón rieši možnosť vstupu do ďalších krajín v rámci strednej a východnej Európy, čo je ich strednodobým strategickým cieľom.
Národná banka Slovenska samozrejme monitoruje činnosť spoločností sprostredkujúcich kolektívne požičiavanie, no tieto aktivity pod jej dohľad nespadajú. Preto už viac ráz upozornila, že účasť v systéme je jednoznačne na zodpovednosti samotných zúčastnených.
„NBS posudzovala náš operačný model a konštatovala, že nespadáme pod aktuálnu reguláciu v zmysle spotrebiteľského úverovania, no zároveň sa na nás vzťahujú všetky štandardné zákony v zmysel ochrany spotrebiteľa platné v SR. Do nášho fungovania a právneho nastavenia sme zapracovali výraznú väčšinu požiadaviek v zmysle príslušnej regulácie. Ľudia vždy majú prehľad čo sa s ich peniazmi deje, sami si určujú kde a za akých podmienok investujú,“ hovorí R. Feranec a dodáva, že so zástupcami NBS komunikovali ešte pred spustením projektu a do dnešnej doby sa máme priebežnú komunikáciu. Na rozdiel od iných startupov ako Uber, Airbnb a podobne sa poskytovatelia P2P pôžičiek zatiaľ nestretávajú s výraznými atakmi, či snahou o prísnu reguláciu.
„So zástupcami regulátora máme od začiatku veľmi korektné vzťahy. Zároveň na úrovni EU prebiehajú viaceré iniciatívny, ako uchopiť celé odvetvie Crowdfundingu. Deklarovaným cieľom je, aby sa tomto odvetviu dali jasné pravidlá, ktoré ho však nie len že neutlmia, ale naopak podporia a zároveň nastavia prostredie odolné voči zneužitú. Toto veľmi vítame a zavedeniu takéhoto regulačného rámca určite fandíme,“ hovorí Feranec.
Pravou je, že dones ani Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nenačrtla jasný systém regulácie, iba upozorňuje, že crowdfundingové platformy typovo nezapadajú do spektra úverových inštitúcií a bude potrebné ich ďalšie limitovanie.
Hoci je vstup do systému kolektívneho požičiavania na vlastnú zodpovednosť, atraktívnym ho robí práve to, že funguje. Stačí sa zaregistrovať a požiadať o pôžičku, alebo do konkrétnych pôžičiek investovať a zarábať na úrokoch. Investorom sa táto forma vypláca pri relatívne nízkom percente zlyhaných úverov a dlžníkom prináša dostupné pôžičky. Prevádzkovatelia robia maximum pre bezpečnosť oboch strán.
„Každý žiadateľ je detailne overovaný veľmi podobne ako to robia štandardné finančné inštitúcie. Okrem toho že overujeme jeho identitu, pomery, príjem, náklady a výdavky, overujeme jeho schopnosť splácať pôžičky a prípadné minulé problémy. Na možnosť investovania posúvame len tie žiadosti, kde je vysoký predpoklad riadneho splácania pôžičiek. Máme rokmi vybudovaný a priebežne optimalizovaný skóringový model, ktorý funguje na princípoch rizikových tried a risk based pricingu. To že model funguje dokazuje i fakt, že aktuálne máme menšiu delikvenciu ako je priemer dosahovaný bankami v SR," hovorí R. Feranec.
Popri nadšeniu z výnosu, tak ako aj pri iných prímoch v zdieľanej ekonomike, musí užívateľ pamätať na svoje povinnosti. Hlavne tie daňové. Na rozdiel od banky, kde je už napríklad výnos z úrokov zdanený, v zmysle zákona Žltý melón nemôže strhávať zrážkovú daň z výnosov investorov. Je preto na každom investorovi, aby si túto zákonnú povinnosť splnil sám.
Mohlo by vás zaujímať:
Marek Mittaš
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
