Každý môže zarábať ako šofér
Toto bola jedna z hlavných myšlienok, ktorá začala písať históriu Uberu v roku 2009. Vtedy sa nazýval Uber Cab a stál za ním Garrett Camp a Travis Kalanick, obaja ostrieľaní startupisti. V roku 2011 oficiálne spoločnosť predstavila v San Franciscu svoju aplikáciu, ktorá poskytovala luxusnejšiu triedu vozidiel, priemerne o 1,5-krát drahšiu ako bežný taxík.
V rovnakom roku sa spoločnosť premenovala na Uber a v roku 2012 zmenila charakter mestskej osobnej prepravy zdieľaním súkromných vozidiel. To znamená, že každý sa môže stať taxikárom a jednoducho a rýchlo si privyrobiť. Uber sa v roku 2014 rozšíril do 53 krajín a od roku 2015 je dostupný aj na Slovensku. Zatiaľ len v hlavnom meste, no už dnes vedenie spoločnosti pre médiá hovorí o smelých plánoch presunúť sa aj do Košíc. Uber na Slovensku podľa štatistiky využíva človek od 20 do 35 rokov, zbehlý v používaní moderných aplikácií.
Potrebujete len auto a čas
Aplikácia Uber je založená na zdieľanej ekonomike, v ktorej si každý, kto má auto prakticky môže privyrobiť ako nezávislý partner. Základným biznis modelom je registrácia do aplikácie, pomocou ktorej vozí vodič za poplatok ľudí, ktorí o to majú práve záujem. Uber službu vždy prezentoval ako spolujazdu za poplatok, čím elegantne obchádzal bežné zákony spoplatnenej prepravy ľudí, ktorá je aj na Slovensku prísne regulovaná.
Vždy sú k dispozícii nízkonákladové autá za výhodné ceny, alebo aj vyššia trieda. Keď Uber prišiel na Slovensko, fungoval absolútne bez regulovania, žiadne licencie, jednoducho nič. No postupne sa musel prispôsobiť zákonom.
Ako funguje Uber na Slovensku?
Na Slovensku má Uber dcérsku spoločnosť Uber Slovakia, ktorá zabezpečuje marketing a poskytuje podporu pre vodičov pri registrácii, školeniach a podobne. Čo sa týka práv na aplikáciu a zmluvy s vodičmi, to zastrešuje holandská materská spoločnosť. Riaditeľ slovenského Ubera Tomáš Peťovský však pre médiá zdôraznil, že 75 percent z účtovanej čiastky ostáva na Slovensku.
To znamená, že pri jazde Uberom za 10 eur iba 25 percent, teda 2,5 eura, si vezme ako províziu Uber, ktorý ju zdaní v Holandsku. Ďalších 7,5 eura ide vodičovi. Z tých by mal odviesť daň z príjmu a odvádzať cestnú daň. Vodič Uberu je samostatný podnikateľ, alebo môže jazdiť pod flotilou aj bez živnosti.
Taxikárom v zuboch
Problémom je, že z pohľadu zákonov na Slovensku je každá preprava osôb taxislužbou. To znamená, že vodiči Uberu by mali dodržiavať rovnaké pravidlá a regulácie ako taxikári. A práve tu je kameň úrazu a stret klasického podnikania so zdieľanou ekonomikou. Vodiči dávno neplnia rovnaké nároky na automobily, označenie, licencie, či poplatky, ako vodiči taxistlužby, ktorí sa však tiež môžu stať účastníkmi Uberu. Taxikári tvrdia, že nemôžu byť na trhu dva spôsoby prepravy. Jeden, ktorý okliešťuje zákon pravidlami a druhý, ktorý ich nerešpektuje. Slovenská legislatíva totiž umožňuje vykonávať osobnú prepravu do deväť osôb len ako licencované podnikanie – taxislužbu.
Pre sporné pôsobenie bol Uber v niektorých krajinách zakázaný. Problémy majú napríklad vodiči v Brne, kde už bola služba viac ráz zakázaná a nad jej osudom visí otáznik. Vo Viedni by napríklad vodiči Uberu od roku 2018 mali plniť rovnaké požiadavky ako klasické taxíky. Dalo by sa povedať, že takmer v každom meste, kde Uber pôsobí, sa vyskytli problémy.
Zmeny aj v centrále Uberu
Zmrákanie sa nad Uberom podporil v júni tohto roka aj odchod Travisa Kalanicka z vedenia spoločnosti. K zákonným problémom s prevádzkou taxislužby sa pridali aj nelichotivé správy o atmosfére v podniku, či pokles tržieb taxikárov. Novým riaditeľom Uberu sa stal Dara Khosrowshahi, ktorý prišiel z prostredia online cestovných kancelárií. Jeho vízie s Uberom sú smelé.
Chce zmeniť pravidlá, firemnú kultúru, ale rovnako najneskôr do troch rokov dostať spoločnosť na burzu. To nebude ľahké. Uber sa totiž tváril ako prototyp úspešného startupu, no pravda je taká, že aktuálne stojí pred Khosrowshahim aj otázka, ako dostať spoločnosť po siedmych rokoch strát do zisku.
Konkurencia nespí
Uber bol masívny, odvážny a dnes si udržiava náskok. No úspech najmä v zdieľanej ekonomike inšpiruje ďalšie služby. Na Slovensku tak možno okrem Uberu využívať aj Hopin, Liftago, či Taxify, poskytujúce prepravu osôb na podobnej báze. Každý nový startup o niečo viac vychytá muchy konkurenta. Ak dnes štáty bojujú proti praktikám Uberu a snažia sa ho regulovať, okamžite vyrastajú ďalšie podobné systémy, ktorý legislatíva nedokáže okamžite obsiahnuť.
Zdieľaná ekonomika je omnoho flexibilnejšia ako súdy a politika. Dokonca sa zdieľaná preprava vo forme BlaBlaCar už posunula na obyčajné zdieľanie sedadla v aute pri presune na dlhšie vzdialenosti. Ďalej existuje množstvo uzatvorených skupín na sociálnych sieťach, kde stále ľudia poskytujú prepravné služby bez akýchkoľvek pravidiel.
Zdroj foto: pixabay