Spomienky na tohtoročnú dovolenku môže nečakane oživiť cudzokrajná listová zásielka. V jej útrobách potom nájdeme úradné písanie s výzvou na zaplatenie pokuty. V lepšom prípade v lámanej slovenčine, zvyčajne však v jazyku štátu, odkiaľ výzva pochádza. Hodiť do koša, alebo radšej zaplatiť?
Ako je to v zahraničí s pokutami
Nemecko a Rakúsko
Prvý prototyp radaru na meranie rýchlosti predstavila nemecká firma Telefunken na policajnom veľtrhu v Essene v septembri 1956. Stacionárny prístroj na trojnožke samozrejme vyžadoval prítomnosť obsluhy, o šesťdesiat rokov neskôr už proces merania aj rozosielania pokút prebieha viac-menej automaticky.
Takéto meranie býva dnes už takmer výhradne v réžii obcí, pretože vybrané pokuty smerujú práve do ich, nie do štátneho rozpočtu. A napríklad práve v susednom Nemecku či Rakúsku zabezpečuje tento výnos nemalú časť obecného rozpočtu: Len v samotnom Berlíne pracuje nepretržite 107 mobilných a 17 stacionárnych radarov - za minulý rok s ich pomocou zarobilo mesto 74,4 milióna eur
Česká republika
Nielen do nemeckého rozpočtu svojím dielom po novom prispievajú aj českí motoristi. Naši susedia sa totiž od konca minulého roka zapojili do medzinárodnej databázy Eucaris, kde si úrady v krajinách EÚ podľa registračnej značky vozidla môžu vypátrať jeho vlastníka. Toho potom vyzvú k platbe alebo k udania vinníka.
V Nemecku stále existuje pojem "osoba blízka"
Väčšina štátov previedla zodpovednosť za priestupok na majiteľa auta, v Nemecku však stále platí úprava, keď úrad musí nájsť skutočného vinníka. Výzva na zaplatenie pokuty síce aj v tomto prípade smeruje na majiteľa auta (a ponúka možnosť, že po zaplatení je prípad uzavretý), zároveň je však vyzvaný, aby do priloženého formulára vyplnil meno skutočného vodiča - aj preto chodia z Nemecka pokuty s detailom tváre. Majiteľ je zároveň poučený, že smie výpoveď vo veci odmietnuť v prípade, že by tým poškodil seba alebo osobu sebe blízku.
Ponúka sa mu tiež možnosť s priestupkom nesúhlasiť, dôvody však musí uviesť v nemčine. Takáto úprava je teda pomerne liberálna a nestavia majiteľa automaticky do pozície vinníka.
V zahraničí sa Slováci naučili jazdiť oveľa opatrnejšie ako doma, okrem iného práve preto, aby sa zbytočne nedostali do kontaktu s tamojšou políciou. Lenže automatické systémy napríklad v Rakúsku alebo Nemecku evidujú a vymáhajú aj pokuty za prekročenie rýchlosti len o niekoľko jednotiek.
Súvisiace články:
Zdroj: Polícia SR/Facebook
Aké pokuty chodia zo zahraničia
Napríklad za šesť kilometrov si v Nemecku účtujú 10 eur, deväť kilometrov nad limit vyjde na 15 eur. Vzhľadom k tomu, že radary bývajú často umiestnené na prehľadných úsekoch, nemusí mať vodič ani tušenie, že sa niečoho dopustil. Rovnako ako v mnohých štátoch Únie aj tu platí, že radary slúžia skôr k ľahkému výberu peňazí než k stráženiu dopravne nebezpečných miest.
Čo na to právnici
Svojim klientom radia, nech radšej zaplatia, vyjde je to totiž oveľa lacnejšie. V opačnom prípade je nutné využiť miestne právne služby, ktoré nie sú nijako lacné, nehľadiac už na čas, ktorý s tým strávi. A výsledok je rovnako neistý.
Ako vlastne úrady v takej veci postupujú? Najprv informujú majiteľa auta s výzvou na zaplatenie. Už tento prvý list, prichádzajúci obvykle obyčajnou poštou, obsahuje možnosť sa proti pokute odvolať - samozrejme v jazyku krajiny, kde bol priestupok spáchaný. Ak to predvolaný majiteľ vozidla urobí, nasleduje pozvanie na prerokovanie priestupku na úrad v mieste, kde bol delikt spáchaný.
Je tu samozrejme možnosť, že sa majiteľ auta bude na úrade zastupovať sám, ale vzhľadom k vzdialenosti od miesta bydliska je vhodnejšie najať si tamojšieho právnika.
Potom je tu druhá možnosť, že na výzvu na zaplatenie majiteľ vozidla nereaguje. Prípadov, ktoré sa súdne vymáhali by ste spočítali na prstoch jednej ruky. Pokojne však hrozí, že sa na nezaplatenú pokutu príde aj pri bežnej dopravnej kontrole. Polícia vám môže znemožniť pokračovať v jazde, pretože napríklad firma, ktorej patrilo ním riadené auto, výzvy na zaplatenie ignorovala.
Výška pokút v zahraničí
- 10-20 eur za drobný prekročenie rýchlosti do 10 km/h, do tohto limitu sa vojdete vo väčšine krajín EÚ
- 25-170 eur za prekročenie rýchlosti o 20 km/h, pričom spodná hranica platí pre Poľsko a horné pre Taliansko. V Rakúsku a Nemecku je pomerne lacno, tam zaplatíte 30, resp. 35 eur
- 160-2890 eur za prekročenie rýchlosti o 50 km/h. Najlacnejšie je v Nemecku, horná hranica platí pre Veľkú Britániu. Draho je v Rakúsku (2180 eur), ale aj u nás na Slovensku (500 eur). Len kilometer nad touto hranicou pokuty násobne stúpajú
- 60-1140 eur za jazdu na červenú. Najlacnejšie je v Poľsku a Rakúsku (60, resp. 70 eur), najdrahšie je Veľká Británia. Draho je tiež na slovenskom (300 eur), v Chorvátsku i Dánsku (270 eur) či Taliansku (170 eur)
K tomu, aby sa na pokutu zabudlo, rozhodne nestačí vymeniť registračnú značku auta, ako si motoristi často myslia. Človek by si musel zmeniť vlastnú identitu, čo je samozrejme nezmysel.
Nie každá pokuta musí byť relevantná
Zároveň však platí, že nie každá vymáhaná pokuta automaticky znamená, že by sa vodič niečoho dopustil. Najmä niektoré laserové radary vykazujú značnú chybovosť - lúč sa môže napríklad odraziť od zvodidla alebo od auta idúceho pred vozidlom, ktorý je meraný.
Nemecká motoristická advokátka Daniela Mielchenová navyše uvádza, že zhruba polovica výziev na zaplatenie pokút je právne napadnuteľná, najmä kvôli chybám v samotnom protokole alebo nedostatočným dôkazom. Uznáva však zároveň, že jedinec, navyše bývajúci v zahraničí, nemá proti zavedenému systému šancu.
Ak je však vymáhaná pokuta vysoká a k tomu je vodič presvedčený, že k priestupku nedošlo, potom je využitie služieb advokáta namieste. V takom prípade existuje šanca, že právne zastúpenie nakoniec zaplatí protistrana.