Viac než polovica (53 %) pracujúcich Slovákov je spokojná so svojím zárobkom, no zároveň si vie predstaviť na výplatnej páske aj vyššiu sumu. Pritom približne 60 % uviedlo, že ich aktuálna výška čistého mesačného zárobku je do 700 eur. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu PARTNERS.
Viac ako polovica má tisícku v čistom
Z tých, ktorí uviedli, že sú aktuálne spokojní so svojím príjmom, uviedlo až 60 % sumu do 1000 eur mesačne v čistom. Zo Slovákov, ktorí sú nespokojní so svojím zárobkom (47 %), by polovica prijala mesačný príjem v čistom do 900 eur.
Viac než tretina (34 %) opýtaných ako dôvod, ktorý im bráni v lepšom zárobku, uvádza neochotu zamestnávateľa zvýšiť mzdu, a to aj napriek tomu, že má finančné prostriedky. Necelá tretina (27 %) tvrdí, že dôvodom sú vysoké dane a odvody a 22 % sa bojí, že by si zamestnávateľ pri ich žiadosti o zvýšenie platu našiel náhradu. Takmer tretina (28 %) uvádza, že sú spokojní s tým, čo majú, alebo že nemajú radi zmeny.
Ľudia sa boja žiadať vyšší plat
"Ak sa pozeráme na otázku, čo Slovákom bráni v lepšom zárobku, zohráva tu pomerne významnú úlohu faktor strachu. Strach prevláda najviac u obyvateľov so základným a stredoškolským vzdelaním a s príjmom do 900 eur," tvrdí Maroš Ovčarik z Finančného kompasu. Podľa neho táto obava vyplýva z vysokej miery nezamestnanosti. Ľudia, ktorí chcú robiť, sú zvyknutí vážiť si to, čo majú a v konečnom dôsledku sa boja, že o to môžu prísť.
Väčšina Slovákov si nevytvára dostatočnú rezervu
Reprezentatívny prieskum zároveň ukázal, že aj keď sú dve tretiny Slovákov presvedčené, že sa vo svojich financiách orientujú dobre, v hospodárení vidieť rezervy.
Podľa prieskumu si mesačne 10-percentnú rezervu z príjmu nevytvára 35 % opýtaných. A ďalších 28 % neodkladá do rezervy dostatočnú sumu. Dlhodobé aktíva, teda mesačne 20 % z príjmu, dostatočne nevytvára a na budúcnosť sa nezabezpečuje 94 % opýtaných.
Dominantnú časť svojich úspor majú Slováci podľa výkonného riaditeľa portálu FinancnyKompas.sk Maroša Ovčarika uloženú v bankových produktoch, ktoré dnes takmer vôbec nezarábajú. "Stále máme zakorenený pocit, že peniaze na účte, ktoré navyše vidíme, sú jediné," doplnila Andrea Straková zo spoločnosti Partners Group SK.
Nejaký úver či pôžičku spláca viac než polovica opýtaných. Až 85 % opýtaných uvádza, že na bežnú spotrebu dáva viac, ako je odporúčané. V prípade, že by Slováci získali vyšší obnos peňazí, nad investovaním a rezervou rozmýšľa 60 % opýtaných a na spotrebu by peniaze využilo 40 % respondentov.
Životná úroveň? Nevieme sa rozhodnúť
Takmer polovica Slovákov má k svojej životnej úrovni neutrálny postoj. Tvrdia, že ich životná úroveň nie je ani dobrá, ani zlá. Viac než tretina, konkrétne 38 % respondentov, je so svojou životnou úrovňou spokojná a hodnotí ju ako dobrú. Naproti tomu 15 % sa na svoju životnú úroveň sťažuje.
Pri otázke, či si respondenti myslia, že sa ich životná úroveň domácnosti zmení v priebehu jedného roka až 66 % opýtaných neočakáva žiadne zmeny, 19 % očakáva zlepšenie a 10 % naopak zhoršenie.
"Postupne rastú reálne mzdy, úspory v bankách, ale aj spotreba obyvateľov. Okrem iného aj súčasné extrémne vysoké rasty úverov svedčia o tom, že ľudia majú do budúcnosti pozitívne očakávania, že sa im ich situácia minimálne nezmení a budú schopní aj v najbližších rokoch splácať svoje záväzky vyplývajúce z úverov," skonštatoval Ovčarik.
Roland Regely
Problematika, ktorou sa zaoberá v článkoch je široká a postihuje väčšinu oblastí ekonomického života jednotlivca alebo skupiny. V jeho článkoch nájdete zaujímavé postrehy, ktoré sa týkajú dôchodkov, dopravy alebo bežného... Ďalšie články autora.