Ak si chcete prenajať poľnohospodársku pôdu, najjednoduchšie je to samozrejme od vášho známeho, no ak nikoho v okolí nemáte - môžete sa obrátiť na Slovenský pozemkový fond, družstvá a iných súkromných vlastníkov.
Slovenský pozemkový fond má najviac pôdy
Národný fond resp. Slovenský pozemkový fond v súčasnosti prenajíma viac ako 453 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. To z neho robí najväčšieho prenajímateľa pôdy na Slovensku. Je to totiž približne štvrtina z celého trhu. Ak si chcete prenajať pôdu od štátu, musíte počítať aj s nájomným, ktorého výška sa vypočítava z bonity pôdy v jednotlivých oblastiach Slovenska
Kto určuje cenu pôdy na prenajímanie
Minimálna výška ročných sadzieb nájomného sa upravuje o medziročnú priemernú infláciu vyhlásenú Štatistickým úradom. Tieto údaje možno nájsť na stránke Štatistického úradu najneskôr do dvoch týždňov od oficiálneho vyhlásenia medziročnej priemernej inflácie.
Koľko stojí pôda
Od januára 2014 platia poľnohospodári Slovenskému pozemkovému fondu nájomné 2,2 percenta z hodnoty pôdy, čo v praxi prinieslo približné zvýšenie nájomného z jedného hektára poľnohospodárskej pôdy z 20 na 29 eur.
Ceny nájmov sa líšia podľa oblasti, no najmä aj podľa kvality pôdy. Pohybujú sa na úrovni okolo 90 až 100 eur na hektár v najprodukčnejších lokalitách a v hodnote nad 10 eur na hektár v menej produkčných oblastiach.
Podľa zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov je výška nájomného najmenej jedno percento z ceny určenej podľa príslušnej vyhlášky. Zákon neurčuje hornú hranicu, tá teda závisí od dohody prenajímateľa a nájomcu.
Kde je najdrahšia pôda, kde najlacnejšia
Všeobecne najdrahšia pôda na prenájom sa nachádza na juhu Slovenska a čím stúpate vyššie, tým je cena nižšia. Príklad: na južnom Slovensku si možno prenajať poľnohospodársku pôdu zhruba za 60 eur za hektár ročne, smerom na sever ceny klesajú, pohybujú sa okolo 20 eur za hektár.
Najdôležitejšie pravidlá prenájmu poľnohospodárskej pôdy
1. Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa riadi paragrafmi Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, až na prípady, keď zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov ustanovuje iné podmienky.
2. Pozemkom sa rozumie ten pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou (môže to byť aj časť takéhoto pozemku), pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku.
3. Nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky v zmysle paragrafov Obchodného zákonníka.
4. Ak sa nájomca a majiteľ nedohodnú inak, obvyklé náklady spojené s užívaním prenajatého pozemku a spojené s jeho udržiavaním znáša nájomca a nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka.
Počasie môže zamiešať karty s platením nájomného
Ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky počasia, v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom roku, nie je povinný platiť nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného.
Roland Regely
Problematika, ktorou sa zaoberá v článkoch je široká a postihuje väčšinu oblastí ekonomického života jednotlivca alebo skupiny. V jeho článkoch nájdete zaujímavé postrehy, ktoré sa týkajú dôchodkov, dopravy alebo bežného... Ďalšie články autora.