Neuvedenie otca v rodnom liste? Veľká chyba!
Ak sa žene narodí dieťa počas trvania manželstva, nemusí v súvislosti s určením otcovstva riešiť prakticky nič. Podľa tzv. prvej domnienky otcovstva totiž bude automaticky platiť, že za otca dieťaťa budú úrady považovať jej manžela. Slobodné matky sa však zvýšenej administratívnej záťaži nevyhnú; možno aj z tohto dôvodu sa mnohé rozhodnú otca dieťaťa do rodného listu neuvádzať. Tento krok však nie je najšťastnejší – do budúcna totiž môže veľmi výrazne ovplyvniť nielen postavenie matky, ale predovšetkým materiálne zabezpečenie a pomery dieťaťa.
Uplatňovať nároky vyplývajúce z vyživovacej povinnosti k dieťaťu je totiž možné len voči mužovi, ktorého otcovstvo bolo riadne určené.
Otcovstvo dieťaťa narodeného mimo manželstva môže byť určené dvoma spôsobmi:
V prvom rade sa rodičia môžu dohodnúť a určiť osobu otca tzv. súhlasným vyhlásením urobeným pred súdom alebo matričným úradom. Súhlasným vyhlásením je možné určiť aj otcovstvo nenarodeného dieťaťa ešte počas tehotenstva.
Ak k dohode o určení otcovstva nedôjde, zostáva matke len súdna cesta.
Zložitejšie je aj určenie priezviska dieťaťa
Ak sa do rodného listu otec nezapisuje, bude mať dieťa priezvisko po matke.
V prípade, že sa otec k dieťaťu riadne prizná, musia sa rodičia o priezvisku dohodnúť; priezvisko treba nahlásiť na matrike najneskôr do troch dní od narodenia dieťaťa.
Keď rodičia nie sú schopní sa o priezvisku (či dokonca o krstnom mene) dohodnúť, rozhodne o ňom aj v tomto prípade príslušný súd.
Slobodné mamičky môžu uplatňovať zvláštny nárok na výživu
Je všeobecne známe, že otec, ktorý s maloletým nežije, má už od narodenia dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu k rukám matky. Výška výživného sa stanoví podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov – podľa zákona platí, že dieťa musí mať rovnakú životnú úroveň ako otec.
Už menej sa však vie, že nárok na výživné voči otcovi dieťaťa má aj nevydatá matka. Otec dieťaťa je slobodnej mamičke povinný najneskôr odo dňa pôrodu prispievať primeranou čiastkou na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Táto povinnosť trvá po dobu dvoch rokov od narodenia dieťaťa, žena však môže o príspevok požiadať aj neskôr. Musí však počítať s tým, že jej právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Osamelé matky zvýhodňuje aj Zákonník práce
Ak ste slobodná, môžete profitovať aj z výhod, ktoré pre tzv. osamelých zamestnancov vyplývajú zo Zákonníka práce. Za osamelú zamestnankyňu sa však budete považovať len vtedy, ak skutočne žijete s dieťaťom sama.
Nebude teda postačovať, že otec má evidovaný trvalý pobyt inde; musí aj reálne bývať v inej domácnosti.
Ako osamelej zamestnankyni vám v prvom rade nemôže dať zamestnávateľ výpoveď, ak má vaše dieťa menej ako tri roky; výnimkou sú len niektoré organizačné dôvody pre výpoveď (výpoveď napríklad môžete dostať, ak sa zamestnávateľ zrušuje).
Do úvahy neprichádza ani okamžité skončenie pracovného pomeru – ak by však boli naplnené dôvody pre okamžité skončenie, môže zamestnávateľ využiť za účelom rozviazania pracovného pomeru inštitút výpovede.
Ak sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže vám zamestnávateľ nerovnomerne (t.j. rozdielne v rôznych týždňoch) rozvrhnúť pracovný čas len s vaším súhlasom; zároveň vám bez vášho dovolenia nemôže nariadiť nadčasovú prácu.
V neposlednom rade platí, že ako osamelá mamička budete mať materskú dovolenku až 37 týždňov (bežná materská dovolenka trvá 34 týždňov). S tým súvisí aj nárok na čerpanie materského, ktoré budete poberať o tri týždne dlhšie, než mamičky s partnerom.