Drahota na obzore
Európska centrálna banka sa snaží stále vlievať nové peniaze do ekonomiky s cieľom zlepšiť jej rast a infláciu potiahnuť aspoň na dve percentá.
To je méta, ktorá sa v roku 2017 takmer s istotou realizovať nebude, no pomaly sa dvíha od dna. S infláciou je spájaný aj rast cien, ktorý spotrebiteľov veľmi neteší.
Už prvé signály z konca minulého roka naznačovali vzostup cenových hladín. Tento trend by mal pokračovať aj v tomto roku. Podľa odhadu Eurostatu ročná miera inflácie Harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) eurozóny, ktorá bola v apríli 2016 ešte na veľmi nízkych -0,2 %, dosiahla v novembri 2016 úroveň 0,6 %. Čo sa týka budúcnosti, Národná banka Slovenska vo svojom ekonomickom buletíne očakáva ďalší rast.
Ročná miera inflácie HICP by mala dosiahnuť úroveň 1,3 % v roku 2017, 1,5 % v roku 2018 a 1,7 % v roku 2019.
Budú rásť ceny potravín aj nehnuteľností
Rýchlejší nárast inflácie na sklonku minulého roka bol spôsobený najmä rastom cien potravín. Podľa NBS však z historického hľadiska bol príspevok cien potravín k celkovej inflácii naďalej na pomerne nízkej úrovni.
Potraviny však nebudú hlavným hnacím motorom. Rast cien pohnú v roku 2017 najmä nehnuteľnosti a náklady súvisiace s nimi. V Európskej únii zdraželi v roku 2016 v porovnaní s predchádzajúcim rokom priemerne o 4,3 %, v eurozóne o 3,4 %.
Na Slovensku bol tento rast ešte výraznejší. Ceny medziročne stúpli o 7,5%. Zdražovali pritom novostavby aj staršie nehnuteľnosti.
V tomto roku sa čakáva vyššia diferenciácia a zvyšovanie ceny väčších bytov a nehnuteľností najmä v lepších lokalitách.
„Predpokladom rastu cien nehnuteľností nie je len dostatok lacných peňazí, ale aj ekonomická situácia v domácej krajine a predovšetkým finančná sila domácností,“ vysvetľuje vývoj hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Práve snaha znižovať úroky a zvyšovať infláciu sa najviac prejavila v realitnom sektore. „Rast cien je poháňaný celkovým trhovým optimizmom, zlepšujúcimi sa ekonomickými parametrami, marketingovými ponukami, ale najmä najlacnejšími hypotekárnymi úvermi v poprevratovej histórii,“ hovorí riaditeľ Odboru financovania nehnuteľností ČSOB Jozef Futrikanič.
Ceny nehnuteľností však nemenia len trh s kúpu a predajom, ale výrazne ovplyvnia aj nájomné bývanie. Hoci dnes Slováci nepreferujú prenájmy a radšej bývajú vo vlastnom, tento fenomén sa bude meniť. „Predpokladám, že v strednodobej a neskoršej budúcnosti sa posilní trh nájomného bývania, hlavne v hlavnom meste a ľudia si budú viac a viac prenajímať byty. Je to otázka dostupnosti kúpy nového bývania v kombinácii s cenou nových úverov. Z dlhodobého hľadiska budú ceny nehnuteľností pravdepodobne postupne vyššie a navýši sa tak podiel nájomného bývania,“ približuje Futrikanič. Prirodzene so záujmom o prenájom porastie aj jeho cena.
Drahšie energie v roku 2017
Svetová banka ešte na konci minulého roka vydala nelichotivú prognózu o raste cien energií. Tie by sa mali v celosvetovom meradle vzrásť o približne 25 %.
Ak hovoríme o rope, tu by sa mala cena barelu dostať nad 50 eur. Ropa však nebude jediná, ktorá pôjde odhadovane hore. Zvyšovať by sa mali aj zemný plyn a uhlie. Pomalší, ale rast sa očakáva aj pri ostatných komoditách. To poženie samotnú infláciu hore, preto sa už ozývajú aj prvé hlasy, ktoré sa vyjadrujú v zmysle, že menová politika nesmie reagovať neskoro na nárast cien.
Prezident Bundesbanky Jens Weidmann sám varoval pred oneskorením zvýšenia sadzieb, čo znamená, že v dohľadnej dobe bude možné sledovať aj nárast súčasných mizivých úrokových sadzieb.
Budú sa dávky zvyšovať?
Na rast cien, životné minimum aj infláciu sú naviazané aj mnohé sociálne dávky, ktorých vyplácateľom je štát. To znamená, že ak stúpajú ceny, štát primerane kompenzuje sociálne dávky.
Posledné tri roky na Slovensku však ceny takmer vôbec nerástli, čo sa odrazilo aj na prídavkoch na deti, či daňovom bonuse na deti, ktoré sa pre tento rok nezvyšovali a nebudú sa zrejme ešte ani v roku 2018.
Sľubovaný nárast inflácie sa tak môže premietnuť aj do zvyšujúcich sa dávok, ale až v ďalšom roku. Tak isto sa životné minimum bude valorizovať najskôr až v 2018 a v náväznosti na to sa môžu zvyšovať aj dávky. Všetko však bude záležať už nie od prognóz, ale skutočného vývoja.