Dedenie medzi manželmi je jednoduchšie
Manželstvo sa z hľadiska dedenia oplatí najmä v situácii, keď má jeden z partnerov deti z iného vzťahu. Manžel/ka totiž dedí vždy v tzv. prvej dedičskej skupine spolu s poručiteľovými deťmi, a to rovnakým dielom.
Ak poručiteľ má deti a nie je s partnerom zosobášený, dedia zo zákona len deti. Druh či družka majú šancu bez závetu dediť len v prípade, že poručiteľ deti nemá, a to zároveň len vtedy, ak žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa o spoločnú domácnosť starali, príp. ak boli odkázaní výživou na poručiteľa. O dedičstvo sa však delia s poručiteľovými rodičmi (za predpokladu, že títo ešte žijú).
Dedenie medzi druhom a družkou sa dá samozrejme riešiť aj testamentom – ak má však jeden zo nezosobášeného páru vlastné deti, môže ich z dedičstva vylúčiť úplne len vtedy, keď existujú dôvody pre ich vydedenie. Nesplnenie podmienok pre vydedenie znamená, že maloletí potomkovia dostanú ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona; časť závetu, ktorá uvedenému odporuje, je neplatná.
Manželstvo rieši aj bytové otázky
Už zo skutočnosti, že manželia sú povinní spolu žiť, vyplýva povinnosť toho z manželov, ktorý má právo k bytu či k domu, poskytnúť bývanie aj druhému manželovi. Neplatí to len pri vlastníctve bytu; zákon výslovne uvádza, že ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. Nezosobášení partneri nie sú povinní poskytovať si navzájom bývanie.
Manželia majú jednoduchšie postavenie aj v prípade prechodu nájmu bytu. Ak totiž zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom automaticky pozostalý manžel. Na druha či družku môže nájom bytu prejsť len prípade, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na pozostalého odkázaní výživou a ak s ním zároveň žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Manželia sú zvýhodnení aj pri prechode nájmu k družstevnému bytu. Ak ide o družstevný byt v spoločnom nájme a právo na byt bolo nadobudnuté počas trvania manželstva, stane sa výlučným nájomcom pozostalý manžel. Ak zomrelý manžel nadobudol právo na byt pred uzatvorením manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Z vyššie uvedených pravidiel pre prechod dedičstva vyplýva, že pozostalý manžel má oproti druhovi oveľa väčšiu šancu družstevný byt získať.
Manželia môžu vyťažiť z daňových výhod
Manželský status zvýhodňujú aj daňové predpisy. Daňovník má napríklad možnosť uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela, a to za podmienok uvedených v ustanovení § 11 zákona o dani z príjmov. Nezosobášení partneri si na svojho druha nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť nemôžu, a to ani vtedy, ak jeden z nich nedosahuje nijaké príjmy kvôli starostlivosti o spoločné dieťa či kvôli strate zamestnania.
Ďalšiu výhodu ponúka možnosť daňovej optimalizácie príjmov prostredníctvom ich rozdelenia medzi oboch manželov. Rozdelením príjmov možno dosiahnuť nižšie dane napríklad pri príjmoch z prenájmu.
Uzatvorenie manželstva je podmienkou pre priznanie zvláštnych dávok
V prípade, že druh či družka umrie, nemá pozostalý partner nárok na nijakú zvláštnu sociálnu dávku. Ak by boli partneri zosobášení, mohol by v ich prípade vzniknúť nárok na vyplatenie vdovského (resp. vdoveckého) dôchodku. Nárok na uvedenú dávku manželovi vzniká v prípade, že zosnulý z manželov:
- 1) ku dňu smrti poberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,
- 2) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok,
- 3) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Dôchodok sa vypláca počas jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí uvedenej doby sa dôchodok vypláca, ak:
- 1) sa pozostalý manžel stará o nezaopatrené dieťa,
- 2) je pozostalý manžel invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
- 3) vychoval aspoň 3 deti,
- 4) dovŕšil vek 52 rokov a vychoval 2 deti,
- 5) dovŕšil dôchodkový vek.
Manželia sa môžu zo zákona zastupovať
Nezanedbateľnou výhodou uzatvorenia manželstva je aj možnosť manželov navzájom sa zastupovať v tzv. bežných veciach (najmä prijímanie tzv. bežných plnení). Táto výhoda môže manželom ušetriť nielen čas, ale aj peniaze – nezriedka sa totiž stáva, že ak zastúpený a zástupca nie sú zosobášení, vyžadujú tretie osoby úradne osvedčenie podpisu zastúpeného na písomnom splnomocnení.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.