Zdroj: Shutterstock
Pokiaľ to dovoľuje situácia, je vždy lepšie majetok vysporiadať ešte pred smrťou poručiteľa. Včasné riešenie celej rodine ušetrí množstvo stresu, času stráveného u notára a najmä poplatkov, ktoré je potrebné v súvislosti s dedičským konaním hradiť.
Poplatky pritom nie sú malé - základom odmeny notára (ktorý v dedičskom konaní vykonáva funkciu tzv. súdneho komisára) je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve. Odmena sa počíta percentuálnym podielom z hodnoty majetku. Platí teda priama úmera – čím je majetok vyporiadavaný v dedičskom konaní väčší, tým viac si dediči priplatia.
V drvivej väčšine prípadov sa budú dediči chcieť vyhnúť plateniu poplatkov najmä vtedy, keď prichádza do úvahy dedenie hodnotnejších vecí – napríklad nehnuteľností. V tomto prípade je ideálne, keď sa potenciálni dediči s poručiteľmi dohodnú na prevode nehnuteľností ešte pre úmrtím. V mnohých prípadoch sa rodičia zdráhajú dieťaťu darovať rodinný dom ešte za života kvôli prirodzenému strachu, že ich dieťa nakoniec pripraví o strechu nad hlavou. Tieto obavy sa dajú ale veľmi ľahko riešiť zriadením tzv. vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti.
V praxi to funguje tak, že v zmluve, ktorou rodičia prevedú na dieťa (či iného dediča) nehnuteľnosť (najčastejšie ide o darovaciu zmluvu) je obsiahnuté aj dojednanie o tom, že rodičia majú právo v nehnuteľnosti doživotne bývať. Na základe takto koncipovanej zmluvy príslušný katastrálny úrad vyznačí na liste vlastníctva nielen nového vlastníka (potenciálneho dediča), ale aj vecné bremeno podľa zmluvy.
Potomok s nehnuteľnosťou zaťaženou vecným bremenom doživotného užívania nemá veľké šance niečo podniknúť bez súhlasu rodičov – takúto nehnuteľnosť totiž väčšinou nechce nikto kúpiť ani akceptovať ako predmet záložného práva. Rodičia zároveň v nehnuteľnosti podľa plánu dožijú a po ich smrti táto už nie je riešená v dedičskom konaní.
Ak je prevod časti majetku poručiteľov riešený už pred ich úmrtím, je treba vždy myslieť aj na zápočet na dedičský podiel. Pri dedení zo zákona totiž platí, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo od poručiteľa bezplatne dostal ešte za jeho života. Toto neplatí pre obvyklé darovania (t.j. napríklad pre dary primeranej hodnoty, ktoré dediči dostali na narodeniny či Vianoce).
Pri dedení zo závetu sa postupuje inak – započítanie treba urobiť iba vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti potomkom poručiteľa. Pokiaľ teda máte vedomosť o tom, že ostatní z dedičov od poručiteľa za života dostali hodnotnejší dar (napríklad ak Vaši súrodenci dostali od rodičov do daru rodinný dom), určite si v dedičskom konaní nárokujte, aby bol tento dar zohľadnený pri určení veľkosti ich dedičského podielu, inak môžete zbytočne prísť skrátka.
Dohodli ste sa s budúcim poručiteľom, ktorý nie je Vaším predkom, že vám niečo odkáže formou testamentu a počítate s tým do budúcna? Pozor na tzv. neopomenuteľných dedičov. Odkaz v závete je veľmi častý napríklad v situácii, keď spolu v jednom byte žijú nezosobášený druh a družka, ktorí nemajú spoločné deti a želajú si, aby byt po smrti jedného z nich zostal druhému.
Treba mať však vždy na pamäti, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu potomkov.
Vydediť potomkov je však možné len zo striktne stanovených zákonných dôvodov, ktoré zahŕňajú len markantné prehrešky potomkov voči poručiteľovi, odsúdenie za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka a vedenie trvalo neusporiadaného života potomka.
Ak viete, že poručiteľ mal aj záväzky, dobre zvážte, či nebudete chcieť dedičstvo odmietnuť.
Dediči totiž zodpovedajú jednak za dlhy ktoré na nich prechádzajú smrťou poručiteľa a zároveň aj za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa.
Zodpovednosť dediča za záväzky je limitovaná do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Pokiaľ budete dediť viacerí, zodpovednosť sa rozloží podľa pomeru toho, čo ste z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Pre odmietnutie dedičstva sa môžete rozhodnúť len do jedného mesiaca odo dňa, keď vás súd o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomí. Súd môže túto lehotu predĺžiť len z dôležitých dôvodov.
V praxi sa dedičstvo veľmi často vyporiadava formou tzv. dedičskej dohody. Niektorí dedičia si ale neuvedomia, že dedičská dohoda nie je to isté, ako klasické vyporiadanie dedičstva podľa zákonných dedičských podielov.
Automaticky očakávajú, že aj podľa dohody dostanú to, na čo majú nárok podľa Občianskeho zákonníka. V dedičskej dohode však môže byť dedičstvo vyporiadané v podstate akokoľvek – ktorýkoľvek z dedičov teda môže dostať menej, než by mu náležalo podľa zákona. Text dohody je preto treba pred odsúhlasením starostlivo skontrolovať – akonáhle bude jej znenie akceptované, zvyčajne je len veľmi málo ciest, ako vyporiadanie zvrátiť.
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
