ECB je pripravená ešte viac stimulovať ekonomiku! Čo to bude znamenať?

Na konci novembra, pred rokovaním ECB, sa zdalo, že možno očakávať ozdravné zmeny, ktoré začnú pomaly, ale isto navracať fungovanie ekonomiky do normálu. Nakoniec sa však ukázalo, že išlo o planý poplach. Ostatné zasadnutie európskych centrálnych bankárov žiadne prekvapenie neprinieslo.  Status quo stáva nezmenený napriek tomu, že Európa je už opatreniami bánk značne finančne zdecimovaná. Šéf Mario Draghi potvrdil, že ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív za 80 miliárd eur mesačne, a to minimálne do konca marca 2017, ako bol pôvodný plán. Pritom už dnes nevylučuje ani možnosť predlženia týchto stimulačných opatrení.

Čo to vlastne znamená v praxi? Zjednodušene povedané, exponenciálne zadlžovanie Európy.

ECB spustila program nákupu štátnych dlhopisov v marci 2015. V praxi to vyzerá tak, že už vyše roka nakupuje dlhopisy krajín eurozóny a ďalšie cenné papiere za 80 miliárd eur mesačne, aby podporila rast ekonomiky eurozóny.

Ruka v ruke s tým aj rast spotrebiteľských cien. Celková hodnota by mala dosiahnuť 1,74 bilióna eur.

Už dnes však Draghi otvorene pripustil, že rok 2017 nemusí nutne znamenať koniec dotačného programu. Sám pripustil,  ECB je pripravená v prípade potreby poskytnúť ekonomike eurozóny ďalšie stimuly a najpravdepodobnejším stimulačným opatrením je podľa trhových očakávaní predlženie súčasného programu nákupu aktív aj po marci 2017.

Banky kupujúce dlhy 

Nákup dlhopisov je prakticky rovnocenné s tvorbou štátnych dlhov. To znamená, že stimulácia ekonomiky nalievaním peňazí vytvára dokonalé podhubie na to, aby Európa vytvárala neskutočnú dlhovú sekeru, ktorá nebude tak ľahko stráviteľná.

Už dnes Európska centrálna banka zakúpila viac ako 1400 miliárd eur verejných dlhov. Richard Sulík má v tom jasno. Podpredsedovi Európskej komisie Fransovi Timmermansovi adresoval slová, v ktorých jasne pomenoval, že takáto politika vedie k zničeniu európskej meny.

Kde je problém? V tom, že dnes krajiny nič nenúti správať sa zodpovedne, keďže ECB každý mesiac na dobré slovo (dlhopis) pošle do krajín 80 miliárd. Preto nie je prekvapením, že aj veľké krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko tvoria stále nové dlhy. Sú to neobmedzené prostriedky, ktoré nič nestoja. V spojitosti so znížením úrokových mier na nulu to podľa Sulíka vytvára predpoklad na ďalšie zadlžovanie Európy, ktoré o niekoľko rokov môže viesť k definitívnemu pochovaniu eura.

Inflácia nepostačuje

Prečo ECB tlačí nové a nové peniaze? Jej aktuálnou úlohou je totiž dosiahnuť, aby medziročná inflácia bola tesne pod hranicou 2 %. V septembri však medziročne napriek prílevu peňazí dosiahla len 0,4 %. Šéf ECB uviedol, že naďalej hrozí, že ekonomický rast eurozóny môže byť slabší. Cieľom celého dotovania je nabehnúť na rýchlejší kurz rastu ekonomiky, v ktorom aj inflácia hrá svoju významnú úlohu. 

Mnoho ľudí chápe infláciu jednostranne, ako zvyšovanie cien. To však nie je inflácia, iba jej dôsledok. V princípe je inflácia dôležitým peňažným nástrojom, kedy sa v ekonomike ocitá viac peňazí, ako je príjmov. V preklade to znamená, že napríklad vláda spraví väčšie výdavky, ako môže získať z zdaní. Peniaze teda do systému doleje, vytlačí. Príkladom je rast cien v období vojny, kedy vláda investuje zvýšené výdavky do zbrojenia, čo prinesie prísun peňazí dodávateľom aj ich zamestnancom.

Problémom je, že táto skupina mieni viac peňazí, čo umožňuje ďalším výrobcom zvyšovať ceny. Jedna skupina teda z inflácie profituje, no tá druhá, ktorej príjmy sa nezvyšujú, upadá a nutne sa znižuje jej životná úroveň. Henry Hazlitt vo svojej knihe Ekonómia v jednej lekcii preto hovorí, že inflácia síce môže priniesť prospech, ale len privilegovaným skupinám, na úkor iných a na krátky čas.

Dlhodobo prináša zničujúce dôsledky pre celú spoločnosť. Tlačenie nových peňazí tak v konečnom dôsledku môže skutočne dať za pravdu tým, ktorí tvrdia, že tento krok nutne povedie k nestabilite eura a prípadnému zániku. Ekonóm Saxo Bank Christopher Dembik si však myslím, že v prípade, ak ECB potvrdí v decembri rozšírenie kvantitatívneho uvoľňovania, bude to pre trhy veľmi dobrý signál. Názory sa rôznia, no v princípe možno povedať, že ak pôjde všetko „dobre“, čaká nás rast cien a do budúcnosti aj potenciálne znehodnotenie meny, ktorú máme v peňaženkách. 

December rozhodne o ďalšej stratégii, no už dnes, aj bez vešteckej gule, vieme predpokladať, že ECB neprestane s „dotovaním“ štátov.  Najpravdepodobnejším scenárom je rozšírenie kvantitatívneho uvoľňovania aj po marci 2017 a navyše pre ďalšie krajiny! Grécko totiž dúfa, že sa čoskoro stane súčasťou programu tohto programu. Premiér Alexis Tsipras už otvorene vyslovil nádej, že nákup gréckych dlhopisov by sa mohol začať v prvom kvartáli 2017. To však bude možné iba v prípade, ak rokovania o plnení záchranného programu vyústia do zmiernenia gréckeho dlhu. 

Ak Grécko splní podmienky, Európska centrálna banka ho bude môcť začleniť do svojho programu nákupov dlhopisov. A všetko sa začne odznova. Krajina sa vráti na medzinárodný trh dlhopisov, ktoré pokryjú nové výdavky. Dnes sa predkladá cieľ, že od roku 2018 by sa ich ekonomika aj vďaka mala začať financovať sama. O tom, či to je ale skutočne možné mnoho ľudí pochybuje, najmä po tom, ako Grécko ešte v minulom roku žiadalo o tretí záchranný program v rámci ktorého by malo v priebehu troch rokov dostať až 86 miliárd eur. Je preto viac ako možné, že nové dlhopisy nepomôžu stabilite, ale vyššej zadlženosti. A s ňou budú sťahovať aj dôveryhodnosť v euro. Naše úspory v bankách vďaka riadenej inflácii, minimálnym úrokom, state dôvery v euro a ďalšej možnej epizóde zadlžovania Európy tak zrejme nečaká nič dobré.