Život na dlh je moderný
Stalo sa akýmsi pravidlom, že život na dlh je štandardom. Tento trend sa odzrkadľuje hlavne medzi dorastajúcimi dospelými, ktorí prirodzene pri zariaďovaní bývania počítajú s hypotekárnym úverom. Ten je obvykle aj najväčším finančným dlhom v našom regióne. Slováci sú totiž stále naučení nehnuteľnosť skôr vlastniť, ako si ju prenajímať a nehnuteľný majetok sa chápe ako istý prvok istoty, napriek dlhovej záťaži.
Požičiavame si aj napriek tomu, že náš majetok rastie výrazne pomalšie. Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report hrubý finančný majetok Slovákov vzrástol o 4,3 percenta, čo je menej ako svetový aj regionálny priemer. Pri skúmaní slovenských dlhov sa do hodnotenia premietol aj aktuálny hypotekárny boom u nás.
Podľa ukazovateľov Národnej Banky Slovenska celkový objem úverov obyvateľstvu dosiahol ku koncu prvého polroka 2016 výšku 26,29 mld. eur a prvýkrát bola pokorená 26-miliardová hranica. Stav úverov medziročne vzrástol až o 13 %. Podpisujú sa na tom nízke úrokové sadzby na hypotékach. Aj preto 78 % úverov tvoria práve úvery na bývanie. Spotrebné úvery predstavujú iba 16 % z celkového stavu úverov pre obyvateľstvo. V závere prvého tohtoročného polroka tak dlžili Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 4,18 mld. EUR a vo forme úverov na bývanie až 20,44 miliardy.
Dlhy rastú rýchlejšie ako vklady
„Podľa údajov NBS a našich prepočtov mal na konci júna 2016 každý dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 5 938 EUR,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová a dodáva, že hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených, ako z nich požičaných. Priemerná výška vkladu na jedného dospelého Slováka na konci prvého polroka predstavovala 6 861 eur. V princípe tak na 100 eur úspor pripadá 87 požičaných peňazí. Na základe ukazovateľov patríme v EÚ medzi menej zadlžené národy, čo sa však pri tempe rastu zadlženia môže veľmi rýchlo zmeniť.
Zadlžovanie narastá stále rýchlejším tempom a vklady zaostávajú. Vidieť to na porovnaní medziročného nárastu objemu úverov pre obyvateľstvo.
V júni 2016 podľa NBS dosiahol 19%, zatiaľ, čo vklady podrástli len o 9%. Podľa posledných zverejnených výsledkov z konca augusta mali Slováci na účtoch v bankách odložených 29,7 miliardy eur a požičaných približne 27 miliárd.
Pre porovnanie v auguste minulého roku sme mali nasporených 28,3 miliardy a požičaných 23,8 mld. Trend je teda zjavný, omnoho viac nás láka žiť na úver ako odkladať financie.
Zmena sveta aj myslenia nepraje sporeniu
V atraktívnej, nízkej úrokovej hladine, odolá stále menej spotrebiteľov možnosti požičať si „lacné“ peniaze. No ide aj o celosvetový dôsledok spomaľovania nárastu bohatstva. Michael Heise, hlavný ekonóm skupiny Allianz hovorí: „Vývoj finančných aktív dosiahol kritický bod. Extrémna monetárna politika stráca svoj vplyv na ceny aktív. Hnacia sila rastu aktív tak už neexistuje. V kombinácii s neustále klesajúcimi úrokovými sadzbami tak vyhliadky pre sporiteľov nie sú ružové.“
Tým pádom sa vytvára zaujímavá možnosť výhodného požičania prostriedkov a menej výhodného investovania do bankových produktov. To vytvára na trhu práve jav, kedy narastajú úvery, ale investovať peniaze do banky sa príliš neoplatí.
Dlhy nám zo životnej úrovne neodkrajujú
Napriek rastu dlhu možno pozorovať, že neohrozuje životnú úroveň Slovákov. Práve naopak, čoraz viac rodín lepšie zvláda finančné hospodárenie. Miroslav Kľúčik v makroekonomickom komentári Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z októbra tohto roka konštatuje, že napriek zvyšujúcej sa zadlženosti a pomalšiemu vytváraniu úspor však celkový počet domácností, ktoré by žili na dlh, alebo systematicky spotrebovávali svoje úspory, klesá.
Finančná situácia domácností žijúcich na dlh sa od roku 2013 zlepšovala a ich počty sa v roku 2016 zredukovali na historické minimum, čo predstavuje 17%. Pozitívom rovnako je, že v poslednom období sa presúvajú domácnosti s neutrálnym rozpočtom, to znamená od výplaty k výplate, do kategórie domácností so značnou schopnosťou sporiť. Tu sa nachádza dnes už takmer 50% slovenských domácností.
Slovenské domácnosti míňajú z každého zarobeného eura v priemere 93 centov, usporia v priemere 7 centov. Bohatšie domácnosti míňajú z každého eura len 85 centov a vytvárajú najväčší podiel na objeme úspor.
Rasť pracovného trhu môže zlepšiť vyhliadky
Počas septembra 2016 realizovala spoločnosť IMAS International pre Slovenskú sporiteľňu prieskum na vzorke 500 respondentov vo veku nad 15 rokov prieskum, z ktorého vyplynulo, že polovica Slovákov sporí približne rovnakú sumu ako pred 2 či 3 rokmi. Dokonca 17 percentám sa dnes darí odkladať viac. Dôvod je najmä v opätovnom nástupe do práce, alebo novom zamestnaní.
Rast zamestnanosti a zvyšovanie príjmu tak vytvára nielen predpoklady na vyššie úspory, ale aj podhubie na možnosť získavania nových úverov a schopnosti obyvateľov splatiť vyššie záväzky. To teda vytvára priestor na intenzívny nárast dlhu bez poklesu životnej rovne, čo sa ukazuje práve v súčasnom období.