Mal som v roku 2020 príjem zo zahraničia. Ako a kde ho mám zdaniť?

• Príjmy v zahraničí a podávanie daňového priznania za rok 2020
• Kto je rezident SR?
• Čo ak som rezidentom dvoch krajín?
• Ako neplatiť daň v dvoch krajinách?

Ak ste tento rok požiadali o odklad daňového priznania za rok 2020, ešte máte čas na jeho dokončenie. Tým, ktorí požiadali o odklad podania do 30. júna sa už termín blíži, ostatným, ktorí mali príjmy zo zahraničia trvá lehota do 30. septembra 2021. 

Termín do konca septembra je určený práve pre ľudí, ktorí mali príjmy v zahraničí a potrebujú si skompletizovať doklady. Oznámenie o odklade bolo aj tento rok potrebné doručiť do 31. marca 2021. Lehotu si nemohli predĺžiť tí, ktorí sú v konkurze alebo v likvidácii. V tejto novej lehote je aj daň splatná.

Príjmy v zahraničí a podávanie daňového priznania za rok 2020

Daňovník, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky, má povinnosť deklarovať v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike svoje celosvetové príjmy, ak výška týchto príjmov dosiahnutých v zdaňovacom období roku 2020 presiahla sumu 2 207,10 eura.

Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

Ak uvedený daňovník je slovenským rezidentom a v zdaňovacom období roku 2020 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce stanovenú výšku len zo závislej činnosti, je povinný podať v SR daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A. V tomto priznaní je povinný uviesť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zo Slovenska aj zo zahraničia. Ak občan poberal aj iné druhy príjmov (napr. príjem z prenájmu, z predaja nehnuteľnosti alebo dosiahol výhru a pod.), použije tlačivo daňového priznania k dani z príjmov FO typ B.

Kto je rezident SR?

Rezidentom SR je občan, ktorí má na území Slovenska trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.

Zákon o dani z príjmov pozná dva typy daňovníkov. Tých s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníkov s obmedzenou povinnosťou. Neobmedzení daňovníci sú všetci rezidenti Slovenskej republiky. A tí musia podávať aj daňové priznanie z celosvetových príjmov u nás na Slovensku.

Obmedzení daňoví rezidenti podávajú daňové priznanie v zahraničí. Na Slovensku by mali zdaniť príjmy zo Slovenska. Do tejto skupiny spadajú občania, ktorí sa na území SR zdržiavajú aspoň 183 dní v roku, ale len na účely štúdia, liečenia alebo hranice SR prekračuje len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenska.

Čo ak som rezidentom dvoch krajín?

Prax ukazuje, že môže nastať prípad, kedy je daňovník rezidentom oboch krajín, v ktorých pôsobí. Tomu sa hovorí konflikt daňovej rezidencie a na vyriešenie tohto problému sa pristupuj špeciálne prípad od prípadu. Riešia ho totiž medzinárodné zmluvy medzi jednotlivými štátmi.

Veľký podiel na tom, pre ktorú krajinu padne rozhodnutie má vplyv napríklad to, kde má rezident svoj byt alebo dom (aj prenajatý) a či mu je prístupný nepretržite v každom čase. Potom to, kde pôsobí, kde má rodinné a sociálne vzťahy, svoje trvalé bydlisko, nehnuteľnosti alebo na aké miesto je viazaný rôznymi úvermi či pôžičkami. Svoju úlohu ale zohráva aj to, v ktorom štáte sa osoba obvykle zdržiava, aké má štátne občianstvo a napokon prichádzajú na rad aj medzinárodné zmluvy uzatvorené medzi týmito dvomi krajinami, kde vznikol z hľadiska rezidenta konflikt daňovej rezidencie.

Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií. Tieto sú definované v článku 4 („rezident“) príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Rozhraničovacie kritériá:

• stály byt (trvalo dostupné bývanie) - daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Môže to byť rodinný dom alebo bytový dom a môže byť aj prenajatý. Dôležité je, aby bola byt/dom/miestnosť zariadená mu prístupná nepretržite v každom čase pre daňovníka.
• stredisko životných záujmov – v praxi to znamená, že ku ktorému štátu má daňovník bližšie vzťahy – napr. rodinné a sociálne, trvalé bydlisko, majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, zmluvy o pôžičkách a úveroch), zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity,
• miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava - uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie,
• štátna príslušnosť (občianstvo),
• vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov - ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Ako neplatiť daň v dvoch krajinách?

Ak ste zaplatili daň zo svojho zárobku v zahraničí a ste daňovým rezidentom Slovenskej republiky, automaticky to neznamená, že v podanom daňovom priznaní na Slovensku budete príjem z cudziny opäť zdaňovať. Pre tento prípad sa používajú dve metódy: metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov zo zdanenia.

Pri započítaní dane z príjmov zo závislej činnosti rozhoduje základ dane z vašich celosvetových príjmov, základ dane zo zahraničných príjmov a napokon daň zaplatená v zahraničí. Ak potrebujete prepočítať kurz (česká koruna a pod.), použijete ročný priemerný kurz za dané zdaňovacie obdobie a sumu zaokrúhlite automaticky na dve desatinné miesta. Daň z príjmov zo základu dane znížite o daň uznanú na zápočet, ktorá sa uznáva najviac do výšky dane zaplatenej v zahraničí.

Pri vyňatí príjmov je dôležitý základ dane z celosvetových príjmov a základ dane zo zahraničných príjmov. Daňovník zdaňuje len tuzemské príjmy, nakoľko od základu dane z celosvetových príjmov odpočíta základ dane zo zahraničných príjmov.

Výhodou je, že to, akú metódu si zvolíte, je vašou slobodnou voľbou.