Blížiace sa referendum o Brexite je celkom ironické, pretože Británia do Európskej únie vlastne nikdy poriadne nevstúpila.
Ako dieťa sedemdesiatych a osemdesiatych rokov si jasne vybavujem, ako paní Thatcherová bojovala s EU o každý piaď. Presvedčila ju, aby sa zmierila s jej verziou únie, aspoň po finančnej stránke.
Nech už referendum o Brexite dopadne akokoľvek, premiér David Cameron zaistil, aby Británia nebola súčasťou ďalšieho vývoja Európy.
Urobil tak, keď v marci uzavrel s Bruselom dohodu, ktorá v podstate vytvára dve Európy. Jedny pravidlá platia pre Britániu a iné pre zvyšok Európy.
Bez vplyvu na to, aký výsledok prinesie referendum z 23. júna, otvára sa priestor pre „mini-krízu“. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko alebo Fínsko by si mohli priať dosiahnutie podobných ústupkov, aké získala Veľká Británia.
Pokiaľ Veľká Británia zostane,
Európa prehrá. Došlo k vzniku precedensu „zvláštneho zachádzania“ (rozdelenie celej únie na menšie časti, čo nakoniec povedie k zničeniu celku).
Ak Británia skutočne z EU odíde,
je jasné, že politický a praktický dopad bude nevyčísliteľný, zvlášť v období utečeneckej krízy, ktorá stále čaká na riešenie.
Príde mi neuveriteľne komické, keď kancelár Osborne, ktorý nedokáže predpovedať svoj rozpočtový deficit na ďalších šesť mesiacov, tvrdí, že vie do poslednej pencie, o koľko príde každá britská rodina do roku 2030, pokiaľ voľba dopadne v prospech Brexitu (má to byť 4 300 libier).
Vytváranie atmosféry strachu je šialené, aspoň pre mňa ako ekonóma. Budúcnosť Veľkej Británie tkvie hlavne v tom, ako sa dokáže vyrovnať so svojim chronickým dvojitým rozpočtovým schodkom – naposledy mala Británia účet v pluse v roku 1982. To je pred 34 rokmi!
Kam sa vydá libra po Brexite?
Odpoveď na otázku, ktorú si teraz kladie každý obchodník s FX – kam smeruje libra, sa nezmení, čí už Brexit dopadne tak alebo tak. Libra sa nakoniec pohne smerom dole alebo do strany.
Pokiaľ utrácate viac, než si zarobíte, ste závislí na zahraničnej finančnej podpore a máte ekonomiku, ktorej motory rastu sú banky a nehnuteľnosti (dva sektory s nulovou produktivitou a neistotou budúcnosti), pokiaľ sú v stávke nové pracovné miesta, potom budete nútení opakovať nedávnu históriu.
Predchádzajúce udalosti samozrejme naznačujú, že v období krízy je Londýn ochotný stlačiť libru dole. Kríza sa tak britskej ekonomike skutočne vyhne.
V očiach skeptickejšieho analytika môže Brexit predstavovať skvelú „zásterku“ alebo aspoň výhovorku pre nadchádzajúcu recesiu spôsobenú vyššie uvedenými fundamentálnymi ukazovateľmi. Reakciou na takú situácii je samozrejme tradičné oslabenie libry.
Brexit sa snaží zakryť skutočnú potrebu zmeny v Británii. Ide len o výhovorku, aby sa nemuseli riešiť ďaleko dôležitejšie štrukturálne problémy spoločnosti, ktorá smeruje k takmer 100 % závislosti na službách. Základný výskum a výroba sa z Veľkej Británie presunuli do zahraničia, schopnosť krajiny zaujať zahraničných investorov sa stráca. Vďaka zmene daňového statusu pre cudzích občanov stráca Británia na atraktivite.
Rozhodne nechcem znevažovať dôležitosť referenda, ale s budúcnosťou britskej ekonomiky má len veľmi málo spoločného. Významný dopad bude mať na úlohu Veľkej Británie v Európe. Osobne si nie som vedomý jedinej veci, ktorej by pomohol odchod Veľkej Británie z EU – skutočne vôbec žiadnej, ale to neznamená, že som ochotný prehltnúť dezinformácie, ktoré okolo seba šíri kampaň pre zotrvanie v únii.
V podstate nikto nevie, čo bude ďalej. Vieme, že zmätok (teda nestabilita) vzrastie, ale nevieme, ako by svet vypadal s Brexitom alebo bez neho.
Ako môžeme dosiahnuť zmeny či už v Británii, tak aj v EU?
Obidva celky sa musia dôkladnejšie a realistickejšie pozrieť na svoje (prepojené) budúcnosti a preskúmať svoje štrukturálne koncepcie a programy stimulov. V túto chvíľu povedie prístup „stále to isté“ k neradostnej budúcnosti.
Najdôležitejšou otázkou zostáva, ako vyriešiť humanitárnu krízu vyvolanú masívnym prílivom utečencov vo chvíli, keď hrozí recesia. To, ako sa k tomu postavíme, bude definovať budúcnosť Európy aj Veľkej Británie ďaleko viac než to, či sa Británia rozhodne odísť z klubu, kde sa už teraz môže správať, ako sa jej zachce.
Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank | Steen Jakobsen bol v marci 2011 menovanýdo funkcie hlavného ekonóma Saxo Bank, kam sa vrátil po dvojročnej prestávke. Počas tejto doby pracoval ako investičný riaditeľ v spoločnosti Limus Capital Partners.Pred svojim odchodom na začiatku roku 2009 pôsobil v Saxo Bank takmer deväť rokov ako investičný riaditeľ. Má viac než 20 rokov praxe v oblasti proprietary trading (obchodovanie na vlastný účet a alternatívneho investovania).Po absolvovaní Kodaňskej univerzity v roku 1989, kde vyštudoval ekonómiu, začínal kariéru v kodaňskej pobočke Citibank, a potom sa stal riaditeľom a vedúcim predaja v Hafnia Merchant Bank.V roku 1992 sa stal viceprezidentom londýnskej pobočky Chase Manhattan Proprietary Trading Group.V rokoch 1995-97 pracoval ako obchodník na vlastný účet pre Swiss Bank Corp., v Lodýne. V roku 1997 sa stal svetovým riaditeľom obchodovania menových kurzov a opcií vo firme Christiania (teraz Nordea) v New Yorku. V roku 1999 sa stal generálnym riaditeľom UBS Global Proprietary Trading Group. |