Štátny rozpočet predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov štátu. Príjmy predstavujú najmä dane a clá. Výdavky sú predovšetkým dôchodky a výdavky na štátne nákupy (napr. výstavba diaľníc, nákup vojenskej techniky a iné).
Ak sú výdavky vyššie ako príjmy vzniká deficit a ten je potrebné financovať pôžičkami. Tak vzniká štátny dlh. Opakovaním deficitov vo viacerých rokoch sa tak štátny dlh prehlbuje.
Deficit verejných financií pod 3 % HDP
Od roku 2013 sa Slovensku konečne darí udržovať deficit verejných financií pod 3 % HDP. Táto podmienka je jedným z tzv. Maastrichtských kritérií. Ide o podmienky, ktoré musia členské krajiny Európskej únie splniť, ak chcú prijať spoločnú európsku menu.
Vývoj deficitu Slovenska v uplynulých rokoch uvádza tabuľka číslo 1.
Tabuľka č. 1: Deficit Slovenska v rokoch 2003 až 2014 (v % HDP)
2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
2.7 | 2.3 | 2.9 | 3.6 | 1.9 | 2.3 | 7.9 | 7.5 | 4.1 | 4.2 | 2.6 | 2.8 |
Zdroj: Eurostat Okrem roku 2006 bola hranica 3 % HDP dodržaná až do roku 2009, kedy sme vstúpili do eurozóny a prijali menu Euro. Hneď už v roku 2009 vyskočil deficit až na takmer 8 %. V roku 2011 klesol o polovicu, avšak pod 3 % HDP sa úroveň schodku verejných financií dostali opäť v roku 2013.
Hodnota za rok 2015 bude dostupná až niekedy v jarných mesiacoch, každopádne sa očakáva niekde na úrovni 2 % HDP.
Vo svojich plánoch na roky 2016, 2017 a 2018 je vláda ešte optimistickejšia. Na tento rok očakáva schodok verejných financií na úrovni 1,93 % HDP, za rok 2017 na úrovni 0,43 % HDP a už v roku 2018 počíta s vyrovnaným štátnym rozpočtom.
Deficit v krajinách Európy a Eurozóny
Ako je na tom Slovensko v porovnaní s krajinami Eurozóny a ako utrácajú vlády našich susedov sa dozviete v tabuľke č. 2. Deficit je označený znamienkom mínus (-), prebytok štátneho rozpočtu je označený znamienkom plus (+) pri čísle salda.
Tabuľka č. 2: Vývojsalda štátneho rozpočtu vo vybraných európskych krajinách, deficit(-)/prebytok(+) v % HDP
Krajina | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
Slovensko | -2.7 | -2.3 | -2.9 | -3.6 | -1.9 | -2.3 | -7.9 | -7.5 | -4.1 | -4.2 | -2.6 | -2.8 |
Eurozóna (19 krajín) | -3.2 | -3.0 | -2.6 | -1.5 | -0.6 | -2.2 | -6.3 | -6.2 | -4.2 | -3.7 | -3.0 | -2.6 |
EU (28 krajín) | -3.2 | -2.9 | -2.6 | -1.6 | -0.9 | -2.5 | -6.7 | -6.4 | -4.5 | -4.3 | -3.3 | -3.0 |
Česká republika | -6.4 | -2.7 | -3.1 | -2.3 | -0.7 | -2.1 | -5.5 | -4.4 | -2.7 | -4.0 | -1.3 | -1.9 |
Maďarsko | -7.1 | -6.4 | -7.8 | -9.3 | -5.1 | -3.6 | -4.6 | -4.5 | -5.5 | -2.3 | -2.5 | -2.5 |
Poľsko | -6.1 | -5.2 | -4.0 | -3.6 | -1.9 | -3.6 | -7.3 | -7.5 | -4.9 | -3.7 | -4.0 | -3.3 |
Rakúsko | -1.8 | -4.8 | -2.5 | -2.5 | -1.3 | -1.4 | -5.3 | -4.4 | -2.6 | -2.2 | -1.3 | -2.7 |
Zdroj: Eurostat Akovyplýva z tabuľky č.2 vyrovnaný rozpočet v rokoch 2003 až 2014 nedosiahla žiadna z našich susedných krajín, dokonca ani priemer krajín eurozóny.
Rakúsko a Česká republika hospodária s pomerne nízkymi deficitmi, naproti nim Maďarsko má deficit pod 3 % HDP len v poslednýchtroch rokoch.
Maďarsko, Česká republika a Poľsko používajú vlastnú menu a rokovania o vstupe do eurozóny boli v týchto krajinách pozastavené a momentálne sa uvažuje o stupe skôr v strednodobom horizonte.
Miroslava Hrášková
V článkoch sa najradšej venuje problematike daní, dávok a dôchodkov. Okrajovo spracováva aj oblasť financovania bývania, termínovaných vkladov a sporenia. Vyštudovala hospodársku politiku na ekonomicko-právnej fakulte Masarykovej... Ďalšie články autora.