Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovná zmluva vs. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru

Zákonník práce predpokladá, že objem práce u zamestnávateľa nebude v každom ročnom období rovnaký – okrem klasického pracovného pomeru preto umožňuje uzatvorenie dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú pre zamestnávateľa výhodnejšie, než rigidná pracovná zmluva. Zamestnanec v klasickom pracovnom pomere je totiž donucujúcimi ustanoveniami Zákonníku práce oproti tzv. dohodárovi oveľa viac chránený. 

Len pre porovnanie uveďme, že ak chcete so zamestnancom jednostranne ukončiť klasický pracovný pomer, môžete tak urobiť len zo zákonom striktne vymedzených dôvodov; ak sa nenájde dôvod pre okamžité skončenie (ktorý musí byť skutočne veľmi vážny), tak sa zamestnanca zbavíte prinajlepšom uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Vo väčšine prípadov však zistíte, že výpovedný dôvod nenaplňuje literu zákona a budete nútení so zamestnancom ďalej spolupracovať. So zamestnancom pracujúcim tzv. na dohodu sa však prinajhoršom rozlúčite do 15 dní od doručenia výpovede.

Pre úplnosť však dodajme, že uzatváraním dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno obmedzujúce ustanovenia Zákonníka práce obchádzať. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru by mali byť uzatvárané vtedy, keď zamestnávateľ potrebuje špecializovaného zamestnanca na prácu, ktorá je vymedzená nejakým výsledkom, príp. vtedy, ak je potreba navýšenia personálnych kapacít prítomná len v určitom období.

Nevýhody tzv. dohodárov pre zamestnávateľa

Zníženú ochranu osôb vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce kompenzuje napríklad zníženou výškou škody, ktorú musia tzv. dohodári hradiť pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. Náhrada škody spôsobenej dohodármi z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a zároveň nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce. Zamestnanec v pracovnom pomere naopak v prípade škody spôsobenej z nedbanlivosti hradí škodu až do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu – výška náhrady škody však (na rozdiel od dohodára) nie je obmedzená nijakým podielom na skutočnej škode. Aj s dohodármi však môže byť uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorou je možné limitáciu výšky náhrady škody korigovať.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer zároveň nie je možné uzatvoriť na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Výhody uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov sú aktuálne najmä v prebiehajúcom letnom období. Na základe tejto dohody totiž zamestnanec môže vykonávať prácu v rozsahu (najviac) 20 hodín týždenne v priemere s tým, že priemer rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená. Dohodu je pritom možné uzatvoriť až na 12 mesiacov. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov je teda možné rozvrhnúť výkon práce aj tak, že študent bude vykonávať prácu hlavne cez leto (pokojne aj viac, než 20 hodín týždenne), mimo sezóny naopak nemusí v niektorých týždňoch či mesiacoch vykonávať prácu vôbec. Podstatné je len to, aby hodinový rozsah práce po spriemerovaní za celú dobu nepresiahol stanovenú hornú hranicu.  

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku – prácu na základe dohody je však možné vykonávať ešte do konca kalendárneho roku, v ktorom študent dovŕšil 26 rokov veku.

V súvislosti s uzatváraním dohôd však myslite na to, že ich neoddeliteľnou súčasťou je aj potvrdenie štatútu študenta strednej ši vysokej školy s dennou formou štúdia (to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka). Myslite aj na to, že prípadnú dohodu o hmotnej zodpovednosti je možné uzatvoriť najskôr v deň 18. narodenín študenta.

Dohoda o pracovnej činnosti

Z právnej úpravy dohody o pracovnej činnosti je zjavné, že zákonodarca u starších osôb, ktoré už dokončili prípravu na budúce povolanie, jednoznačne preferuje výkon práce v pracovnom pomere. Na základe klasickej dohody o pracovnej činnosti (ktorá sa od dohody o brigádnickej práci študentov líši v podstate hlavne okruhom osôb, s ktorými ju možno uzatvoriť) je totiž možné vykonávať pracovnú činnosť najviac v rozsahu 10 hodín týždenne. Dohodu je možné uzatvoriť na dobu určitú v trvaní najviac 12 mesiacov.

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najmä v prípadoch, keď potrebujete zabezpečiť dočasný výkon špecializovanej činnosti, kvôli ktorému sa neoplatí vytvárať nové pracovné miesto na plný úväzok. Dohodu o vykonaní práce môžete uzatvoriť, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa však započítava aj práca, ktorú pre vás zamestnanec vykonával na základe inej dohody o vykonaní práce. Výhodou dohody o vykonaní práce je však skutočnosť, že pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môžete ako zamestnávateľ od dohody odstúpiť.

Ak sa so zamestnancom nedohodnete inak, je odmena za vykonanie pracovnej úlohy splatná po dokončení a odovzdaní práce. Odmenu môžete po prerokovaní so zamestnancom dokonca primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Dohodu o vykonaní práce je opäť možné uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.

Náležitosti dohôd

Na záver len dodajme, že všetky dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru musia byť uzatvorené písomne. V dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.