Zdroj: Shutterstock
Pružný čiastočný úväzok
Medzi jednu z najpopulárnejších flexibilných foriem zamestnania patrí čiastočný pracovný úväzok, resp. pracovný úväzok so skrátenou pracovnou dobou. Čiastočný pracovný úväzok je pružnejší ako práca na plný úväzok a vlády mnohých krajín ho považujú za liek na zvyšovanie zamestnanosti a riešenie problémov, ktoré sa na trhu práce vyskytujú.
Rozporuplné dopady
Čiastočný pracovný úväzok má však na zamestnancov rozporuplné dopady. Na jednej strane predstavuje účinné riešenie problému zlaďovania pracovného a rodinného života, no na druhej strane môžu byť nebezpečenstvom v podobe nižšieho finančného ohodnotenia, zhoršenou možnosťou kariérneho rastu, pracovnej neistoty alebo nedobrovoľnej podzamestnanosti.
Podzamestnanosť
Podzamestnané sú všetky osoby v platenom zamestnaní alebo osoby pracujúce vo vlastnom podniku, ktoré pracujú vo svojom hlavnom zamestnaní na čiastočný pracovný úväzok menej ako 40 hodín týždenne a prajú si pracovať vyšší počet hodín.
Každý piaty zamestnanec na čiastočný úväzok by chcel pracovať viac
Spomedzi 43 miliónov osôb pracujúcich na čiastočný úväzok v rámci Európskej únie v roku 2012 by si až 9,2 milióna z nich prialo pracovať viac hodín, avšak nie je im to umožnené. Tieto osoby tak môžeme považovať za podzamestnané. Pomer podzamestnaných osôb sa od nástupu finančnej krízy zvyšuje, a to od 18,5 % v roku 2008 až na 21,4 % v roku minulom. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Európsky štatistický úrad (Eurostat).
Najviac podzamestnaných zaznamenalo Grécko či Španielsko
Najväčší pomer podzamestnaných osôb vlani zaznamenali predovšetkým krajiny s najnižším podielom zamestnancov pracujúcich na čiastočný úväzok na celkovej zamestnanosti: Grécko, Španielsko, Lotyšsko či Cyprus. Naopak, najmenej podzamestnaných osôb bolo zaznamenaných v krajinách, kde je práca na skrátený úväzok často využívaná: Holandsko, kde si pracovať o niečo viac praje 3 % zamestnancov na čiastočný úväzok, Estónsko, kde je úroveň podzamestnanosti 8 % a Česká republika, kde si viac hodín práce želá každý desiaty zamestnanec so skrátenou pracovnou dobou.
Ako sú na tom krajiny EÚ?
Koľko osôb pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok je v krajinách európskej dvadsaťsedmičky podzamestnaných? Odpoveď na túto otázku nám prináša nasledujúca tabuľka, ktorá ilustruje pomer osôb pracujúcich na čiastočný úväzok, ktorí by chceli pracovať viac hodín, než aktuálne pracujú.
Tabuľka: Podzamestnanosť v krajinách EÚ
| Krajina | % osôb, ktorí by chceli pracovať viac |
|---|---|
| Holandsko | 3,3 |
| Estónsko | 8 |
| ČR | 9,6 |
| Luxembursko | 11,7 |
| Dánsko | 12,7 |
| Rakúsko | 13,7 |
| Belgicko | 14 |
| Taliansko | 15,6 |
| Nemecko | 17,1 |
| Švédsko | 19,3 |
| Fínsko | 20,1 |
| EUROZÓNA | 20,4 |
| Slovinsko | 20,6 |
| EÚ 27 | 21,4 |
| Spojené kráľovstvo | 24,1 |
| Francúzsko | 24,7 |
| Rumunsko | 25,3 |
| Poľsko | 28,5 |
| Litva | 30,8 |
| Maďarsko | 31,8 |
| Írsko | 33,6 |
| Slovensko | 38 |
| Bulharsko | 38,8 |
| Portugalsko | 42,8 |
| Cyprus | 50,4 |
| Lotyšsko | 53,1 |
| Španielsko | 54,5 |
| Grécko | 66 |
Zdroj:Eurostat
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
