Flexibilita trhu práce

V súvislosti s rýchlymi zmenami v ekonomike a nepriaznivou situáciou na trhoch práce jednotlivých krajín prebieha celosvetová diskusia na tému potreby rastu flexibility trhu práce. Flexibilizácia pracovných trhov je pre krajiny EÚ jedným z kľúčových cieľov na národnej a medzinárodnej úrovni v rámci Európskej stratégie zamestnanosti. Spolu s konceptom celoživotného vzdelávania je považovaná za hlavnú stratégiu v boji proti vysokej nezamestnanosti, za ktorú boli v predchádzajúcich dvoch desaťročiach vo veľkej miere zodpovedné rigidné a nepružné pracovné trhy. Otázky týkajúce sa flexibility trhu práce preto priťahujú pozornosť odborníkov z celého sveta.

Európska stratégia zamestnanosti
Základné princípy Európskej stratégie zamestnanosti boli prijaté na zvláštnom zasadaní Európskej rady, ktoré sa konalo v tesnej náväznosti na prijatie Amsterdamskej zmluvy. Európska stratégia zamestnanosti bola odozvou na vysokú nezamestnanosť, ktorou trpela väčšina krajín Európskej únie, rovnako ako nízkou tvorbou pracovných miest či nízkou mierou ekonomickej aktivity obyvateľstva. Je zameraná na koordináciu národných politík zamestnanosti členských krajín, pričom národné politiky zamestnanosti ostávajú plne v kompetencii členských krajín. Európska stratégia zamestnanosti je založená na spoločne dohodnutých cieľoch, spolupráci  a vzájomnej výmeny skúseností medzi jednotlivými krajinami.

Čo flexibilita znamená?
Presná a všeobecne prijímaná definícia tohto pojmu neexistuje, avšak ide o pojem v rámci odbornej literatúry, spoločenskej praxe aj širšej verejnosti veľmi frekventovaný. Pre mnohých odborníkov je tento pojem problematický, diskutabilný a niektorými dokonca spochybňovaný. Flexibilita vo všeobecnosti znamená pružnosť alebo schopnosť prispôsobovať sa, kým jej opakom je rigidita alebo strnulosť. V makroekonomickej rovine znamená flexibilita rýchlosť prispôsobenia trhu vonkajším otrasom či zmenám podmienok na trhu práce.

Členenie flexibility trhu práce
Existuje mnoho pohľadov na kritériá ovplyvňujúce flexibilitu trhu práce a ešte viac jej členení. Najčastejšie sa však flexibilita trhu práce člení na niekoľko typov:

• Funkčná flexibilita
• Flexibilita pracovných nákladov
• Mzdová flexibilita
• Flexibilita profesnej štruktúry
• Vonkajšia numerická flexibilita
• Vnútorná numerická flexibilita
  

Funkčná flexibilita vyjadruje mieru prispôsobivosti podnikov na tržné zmeny. V praxi ide najmä o schopnosti pracovníkov meniť svoje úlohy v podniku a schopnosť prechádzať rôznymi školeniami a rekvalifikáciami v rámci podniku.

Flexibilita pracovných nákladov sa medzi jednotlivými krajinami veľmi líši z dôvodu rozdielne nastaveného daňového zaťaženia pracovníkov, kvality a štruktúry pracovnej sily, odlišnej úrovne priemerných miezd či investičných stimulov.

Mzdová flexibilita zasa predstavuje prispôsobivosť miezd zamestnancov meniacim sa hospodárskym cyklom – v období recesie by sa mali mzdové náklady znižovať a v počiatkoch ekonomického oživenia by mali rásť.

Numerická flexibilita označuje podľa schopnosť firmy prispôsobiť počet zamestnancov a ich pracovnú dobu aktuálnym potrebám prostredníctvom neštandardných foriem zamestnania alebo dočasných pracovných kontraktov.

Numerická flexibilita sa často člení na vonkajšiu a vnútornú. Vonkajšia numerická flexibilita vyjadruje flexibilitu podmienok zamestnávania, resp. podmienok prepúšťania a najímania štandardných a flexibilných zamestnancov. V praxi sa určuje z hľadiska miery ochrany pracovných miest. Vnútorná numerická flexibilita sa vyznačuje mierou flexibility zamestnávateľov a zamestnancov v organizácií práce a pracovnej doby. Medzi nástroje vnútornej numerickej flexibility zaraďujeme napríklad legislatívne upravené formy organizácie práce a pracovnej doby.

Flexicurity model
V svetle potreby rastu flexibility trhu práce vyplývajúcej z hlavných socioekonomických trendov súčasnosti, ktoré majú za následok finančné aj štrukturálne problémy mnohých sociálnych systémov nielen európskych krajín, budí veľkú pozornosť dánsky model pracovného trhu, tzv. flexicurity model, ktorý podporuje rast pružnosti a adaptability trhu práce s dôrazom na súčasné zachovanie adekvátnej úrovne sociálneho zabezpečenia pracovníkov.