Mnohé rozdiely v pracovných príležitostiach alebo zárobkoch vyplývajú z rozdielnych predchádzajúcich pracovných skúseností, stupňa dosiahnutého vzdelania alebo iných objektívnych faktorov. Takéto rozdiely sú v trhovej ekonomike žiadúce a nevyhnutné. Avšak ak tieto rozdiely vznikajú ako dôsledok irelevantnej osobnej charakteristiky, napríklad rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo náboženstva, ide o diskrimináciu. Diskrimináciu na trhu práce na základe jej definície často klasifikujeme do štyroch základných skupín, ktoré ilustrujeme na prípade nerovností medzi mužmi a ženami.
Zamestnanecká diskriminácia
Veľkou skupinou, ktorá trpí zamestnaneckou diskrimináciou na pracovnom trhu, sú ženy. Stáva sa, že žena je bezdôvodne vyradená v druhom kole výberového konania, aj keď má pre danú prácu rovnaké predpoklady ako muž. Zamestnávateľ sa jednoducho domnieva, že pre výkon danej práce sa žena nehodí. Žena je v tomto prípade diskriminovaná z dôvodu pohlavia. Ak zamestnávateľ uprednostňuje najímanie mužskej pracovnej sily pred ženskou, hovoríme o zamestnaneckej diskriminácii.
Mzdová diskriminácia
Zachytáva situáciu, kedy sú ženy za vykonanie rovnakej práce ohodnotené nižšie ako muži. Z mnohých štatistických výskumov vyplýva, že ženy zarábajú spravidla menej ako muži, a to aj napriek tomu, že majú rovnaké vzdelanie, prax i schopnosti ako muži na obdobnej pracovnej pozícii. Takéto správanie je diskriminujúce z hľadiska pohlavia a vyplýva z utkvelej predstavy, že živiteľom rodiny má byť muž, čo v dnešnej dobe už zďaleka nie je pravda.
Profesná diskriminácia
K tomuto druhu diskriminácie dochádza prevažne pri náročných profesiách, ktoré vyžadujú pomerne veľkú fyzickú silu a zdatnosť. Tieto vstupné požiadavky väčšina žien nespĺňa. Ako príklad je možné uviesť napríklad profesionálnu armádu, hasičský zbor a policajné zásahové jednotky. Pre zaujímavosť uvádzam aj prácu žien v uhoľných baniach, ktorá je zo zákona zakázaná. K profesnej diskriminácii teda dochádza vtedy, keď sú niektoré profesie označované za čisto mužské.
Diskriminácia v prístupe k ľudskému kapitálu
Ak majú ženy horší prístup k vzdelaniu a príprave na povolanie, hovoríme o diskriminácii v prístupe k ľudskému kapitálu. Tento nesúlad vychádza z tradične zažitých úloh, ktoré boli ešte donedávna platné a to, že muž je živiteľom rodiny a žena má vo svojom rebríčku na prvom mieste starostlivosť o rodinu.
Ageizmus alebo veková diskriminácia
Špecifickým a v súčasnosti čoraz viac rozšírenejším diskriminačným dôvodom je vek, a to v prípade oboch pohlaví. V tejto súvislosti hovoríme o ageizme. S týmto prejavom diskriminácie sa stretávajú subjekty pracovného trhu už okolo štyridsiatehopiateho roku života. Ako typický príklad diskriminácie podľa veku môžme uviesť príklad z praxe, kedy pri nútenom prepúšťaní v textilnej továrni v ekonomicky zaostalom regióne, kde je problém sa zamestnať, vedenie ako prvé prepustilo pracovníčky po štyridsaťpäťke. Tieto pracovníčky pritom mali lepšiu bilanciu (menej absencií, lepšie plnenie úloh, dlhoročné pôsobenie vo firme a prax v danom odbore) ako ich mladšie kolegyne. Je teda dôvod sa domnievať, že išlo o diskriminačné rozhodnutie. Vedenie továrne jednoducho prepustilo tie, ktoré sú bližšie k dôchodkovému veku. Problém ageizmu ešte v prvej polovici dvadsiateho storočia takmer neexistoval. Diskriminácia z dôvodu veku je pomerne novým javom, ktorý je dôsledkom demografických zmien v spoločnosti. Populácia postupne starne a vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti a zvýšeniu životnej úrovne sa ľudia dožívajú dlhšieho veku. Na druhej strane, ubúda počet detí a vnúčat, ktoré by ich nahradili. Starnutie populácie predstavuje závažný jav, ktorý bude ovplyvňovať život v spoločnosti v najbližších desaťročiach. Bude určite sprevádzaný aj neskorším odchodom produktívnych ľudí na dôchodok.
Pre riešenie problému diskriminácie na pracovnom trhu boli v mnohých smeroch uskutočnené kroky na zníženie, resp. jej odstránenie, avšak tento problém má široký sociálny a ekonomický záber a kroky na riešenie tohto nepriaznivého javu sú často veľmi citlivou záležitosťou.