Zamestnávatelia si musia plniť všetky povinnosti, ktoré im z pracovnoprávnych vzťahov vyplývajú. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že povinnosťou každého z nich je poskytovanie mzdy zamestnancom a utváranie pracovných podmienok, ktoré im umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
Zamestnávateľ je zodpovedný za obsah pracovnej zmluvy, pretože Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov) mu priamo ukladá povinnosť v pracovnej zmluve dohodnúť podstatné náležitosti (druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu a mzdové podmienky). Vo vzťahu k zamestnancovi je zamestnávateľ povinný oboznámiť ho tak s právami, ako aj povinnosťami, ktoré preňho plynú z pracovnej zmluvy a s pracovnými podmienkami, za ktorých bude prácu vykonávať. Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Presné rozvrhnutie pracovného času má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi aspoň týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
Zamestnávateľ je povinný podľa Zákonníka práce rozvrhovať pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín (mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín). Ďalej je povinný poskytovať zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, pričom matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť osobitné prestávky na dojčenie. Zamestnávateľ má povinnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Táto jeho povinnosť je v praxi často opomínaná a zamestnanci bežne (aj keď protizákonne) pracujú nepretržite aj 6 dní v týždni.
Zamestnávateľ má povinnosť viesť evidenciu pracovného času a práce nadčas, takisto aj nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Zamestnávateľ je ďalej povinný viesť aj evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere.
Pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne ju zaisťovať a vykonávať na tento účel všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Jeho povinnosť tkvie aj v tom, že musí zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a aj prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnosť nielen zamestnancov, ale aj zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel.
Pokiaľ ide o mladistvých zamestnancov je zamestnávateľ povinný utvárať im priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok. Pri nočnej práci musí zamestnávateľ zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na výkon tejto práce, a to:
a) pred samotným zaradením na takúto prácu,
b) pravidelne (najmenej raz za rok),
c) kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce,
d) ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena.
Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancovi podľa Zákonníka práce aj povinnosti ako vydanie pracovného posudku, potvrdenia o zamestnaní, no zároveň treba dodať, že zamestnávateľovi vyplývajú mnohé ďalšie povinnosti z ďalších právnych predpisov.