Zdroj: Shutterstock
Európska únia (a špeciálne krajiny eurozóny) sledovali veľmi citlivo dôležitý personálny krok, ku ktorému došlo začiatkom novembra. Novým prezidentom Európskej centrálnej banky (ECB) sa stal bývalý guvernér centrálnej banky Talianska Mario Draghi. Vystriedal Jeana-Clauda Tricheta, ktorý na tomto poste pôsobil osem rokov a je s ním spojená podstatná časť vývoja menovej únie.
Mario Draghi - nový prezident ECB
Mario Draghi má za sebou kariérnu minulosť, ktorá ho na post prezidenta ECB predurčuje. V globálnych finančných a politických kruhoch sa naučil pohybovať v dobe, keď šéfoval Svetovej banke. Pôsobil na poste sekretára talianskeho ministerstva financií, takže sa vie vžiť do roly politických partnerov, ktorým bude pri riadení ekonomického smerovania EÚ asistovať. Súčasne má ako bývalý riaditeľ banky Golman-Sachs skúsenosti aj zo súkromného sektora.
Pre nového prezidenta bude kľúčové skĺbiť tlak na angažovanie sa ECB v pomoci reálnej ekonomike absorbujúcej dôsledky finančnej krízy na jednej strane a odpor Nemecka voči aktívnej participácii ECB na riešení dlhovej krízy na strane druhej.
Draghi nastupuje do rozbehnutého vlaku. Prakticky od svojho uvedenia do úradu musí veľmi aktívne riešiť súčasnú kritickú situáciu. Vo štvrtok 3. novembra prvýkrát predsedal zasadaniu Rady guvernérov, od ktorého sa čakala reakcia ECB na dianie v eurozóne a nastavenie dôležitých parametrov menovej politiky. Finančné trhy veľmi citlivo vnímali, ako sa Draghi zhostí tejto úlohy a akým smerom sa bude politika ECB uberať pod jeho kormidlom.
Jastrab proti expanzívnej menovej politike
Pre mnohých boli výsledky zasadania prekvapením. Draghi vstupoval na pôdu ECB s renomé jastraba, ktorý je proti expanzívnej menovej politike. Rozhodnutie znížiť kľúčové úrokové miery o 25 bázických bodov tento predpoklad nepotvrdilo. Rada guvernérov dala pod Draghiho vedením najavo, že bude raziť uvoľnenejšiu politiku, než tomu bolo za čias Tricheta. Práve pod Trichetovým vedením ECB ešte v júli úrokové miery v rovnakom rozsahu zvýšila (z 1,25% na 1,5%) s vysvetlením, že jej účelom je hlavne udržiavať pod kontrolou infláciu.
Funkčné obdobie prezidenta ECB je osem rokov a keďže aktuálne turbulencie môžu mať za následok, že eurozóna na konci tejto periódy bude úplne iná než dnes, vyvstáva otázka, ako bude ECB čeliť výzvam a prípadným dramatickým zmenám pod novým vedením. Na otázku novinárov, aký je jeho postoj voči možnosti, že by vyústením krízy bol rozpad eurozóny, resp. vystúpenie niektorých členov, Draghi reagoval, že ECB s ničím podobným nepočíta, keďže takáto možnosť nie je primárnym právom ošetrená. Nepriamo sa tak vyhol úvahe, ako by ECB reagovala v prípade, ak by jedinou záchranou celistvosťou menovej únie bolo prevzatie roly veriteľa poslednej inštancie pre členské vlády.
Naopak zdôraznil, že skupovanie dlhopisov zadlžených krajín je striktne limitované ako časom, tak rozsahom a pre ECB zostáva primárnym cieľom udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte. Neprekvapí potom, že v súlade s týmto názorom ECB v poslednom týždni dramaticky znížila nákupy štátnych dlhopisov z 9,5 miliárd na 4,5 miliardy eur.
Pôsobenie Draghiho v roly prezidenta ECB bude ovplyvnené aj meniacim sa prostredím medziinštitucionálnych vzťahov v rámci EÚ a eurozóny. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sa pod tlakom ekonomickej krízy omnoho výraznejšie otvára priestor pre aktívnejšiu rolu ECB v rozhodovacích mechanizmoch a Draghi musí byť na túto výzvu pripravený.
Svetové média prednedávnom napríklad upozornili, že sa na poslednom zasadaní G20 zrodila nová „politicko-ekonomická lobby“, ktorá si vyslúžila označenie „Franfurktská skupina“. Súčasťou tohto zoskupenia, ktoré môže mať ambíciu pôsobiť ako neformálna vláda nad ekonomickými záležitosťami únie, je okrem Merkelovej a Sarkozyho, reprezentujúcimi dva najsilnejšie štáty EÚ aj Draghi ako prezident ECB. Ďalšími členmi sú predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker, riaditeľka MMF Christine Lagardeová, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a komisár pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn.
Nemenej závažnou výzvou bude pre nového prezidenta ECB zachovanie neutrality, ako piliera dôveryhodnosti centrálnej banky. Analytici upozorňujú, že bude dôležité sledovať, či nedôjde k stretu záujmov, keďže okrem Draghiho získalo Taliansko vo vedením ECB ešte jedno kreslo a to práve v dobe, kedy bude táto krajina potrebovať výraznú pomoc pri riešení nelichotivej finančnej situácie. Zatiaľ sa táto obava ukazuje ako neopodstatnená – dramatické zníženie nákupu dlhopisov zadlžených krajín prišlo práve v dobe ťažkých otrasov na talianskom trhu sprevádzaných nárastom výnosov dlhopisov do neudržateľnej výšky.
Pôsobenie v štruktúrach európskych inštitúcií je spojené s rokmi preverenou tradíciou upustenia od národnej afiliácie, takže by sme sa zdanlivo nemali čoho obávať. V súvislosti s dopadmi aktuálnej krízy už ale zlyhalo toľko pôvodne pevných princípov, že ani táto istota nemusí byť absolútna.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
