Predsednícke Poľsko čaká náročných šesť mesiacov

Funkcia predsedníctva je tradične jedným z pilierov inštitucionálnej štruktúry Európskej únie. Aj keď je význam tejto funkcie v súvislosti s celkovým reformným procesom (aktuálne napríklad v dôsledku Lisabonskej zmluvy) postupne mierne oslabovaný, pre členské krajiny stále predstavuje asi najviditeľnejšiu príležitosť ovplyvniť smerovanie únie vo vymedzenom čase šiestich mesiacov.

Akú stopu na podobe EÚ zanechalo maďarské predsedníctvo?

Viktor Orbán, politický matador a stratég dobre ovládajúci pravidlá hry, musel počítať s nevôľou, ktorú zákon pohybujúci sa na hrane štandardných pravidiel vyvolá v európskych kuloároch, citlivých na akýkoľvek náznak útoku na tradičné demokratické hodnoty. Nešťastné načasovanie nemuselo byť náhodné a objavovali sa špekulácie, že Orbán bude titul predsedníckej funkcie zneužívať k vlastnému zviditeľneniu sa.

Napriek týmto rozporuplným momentom sa ale napokon v každodennej práci ukázalo maďarské predsedníctvo ako veľmi produktívne. V praktickej rovine bolo plnenie tejto náročnej úlohy európskymi kolegami ocenené. Možno práve vzhľadom k rizikám rezonujúcim na domácej politickej scéne sa maďarský politici, diplomati a úradníci snažili na európskej úrovni pôsobiť konštruktívne a byť oporou šéfke európskej diplomacie (napríklad v otázke odpovede na nepokoje v Líbyi) i prezidentovi Európskej rady.

Schopnosť reagovať na akútne problémy je dôležitou skúškou

Poľsko ako krajina, ktorá sa začiatkom júla ujala role predsedníctva na druhú polovicu roka predstavuje v porovnaní s Maďarskom v mnohých atribútoch protipól (čí už z hľadiska veľkosti a významu v EÚ, alebo celkového postoja spoločnosti a politických elít voči európskej integrácií). Jedno však majú spoločné – obe štáty vstupovali do EÚ v rámci východného rozšírenia v roku 2004, takže sa jedná o určitú výnimku, kedy by poradie predsedníckych malo rešpektovať striedanie tzv. nových a starých členských krajín. Zdá sa však, že obe krajiny sú už členmi únie dostatočne dlho, aby si osvojili všetky formálne i neformálne rozhodovacie mechanizmy a dokázali predsednícku úlohu vykonávať zodpovedne.

Aj v prípade Poľska platí, že stojí pred náročnou úlohou a bude vtiahnuté do riešenia aktuálnych problémov, bez ohľadu na vlastný program a priority. Okrem pokračujúcich dlhodobých tém (dlhová kríza, reštrukturalizácia bankového sektora) bude v nadchádzajúcom období vyžadovať nesmierne úsilie úspešné dosiahnutie dohody o finančnej perspektíve na roky 2014-2020, tzn. o základnom rozpočtovom rámci, ktorý nastoľuje ekonomický smer rozvoja EÚ na najbližších sedem rokov a býva často sprevádzaný tuhým zákulisným bojom.

Európa ťažiaca zo svojej otvorenosti

Poľské predsedníctvo by túto príležitosť chcelo využiť na zachovanie vysokej miery prerozdeľovania smerom k menej ekonomicky vyspelým krajinám strednej a východnej Európy prostredníctvom kohéznej politiky i na zaistenie vyšších dotácií zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aj keď sa to snaží prezentovať (doplnené o ďalšie tézy, napr. prehĺbenie fungovania jednotného trhu) prostredníctvom svojich priorít ako „zdroj hospodárskeho rastu“ únie, pod tlakom rúcajúcich sa ekonomík južných členských štátov vyžadujúcich rozsiahle subvencie to bude veľmi tvrdý oriešok.

Ďalšou oblasťou, na ktorú sa Poľsko plánuje zamerať je potravinová a energetická bezpečnosť v rámci priority nazvanej „bezpečná Európa“. No a napokon treťou prioritou poľského predsedníctva by mala byť „Európa ťažiaca zo svojej otvorenosti“ pod ktorou sa skrýva napríklad budovanie a prehlbovanie voľného obchodu s krajinami tzv. Východného partnerstva (v ktorom sa Poľsko dlhodobo profiluje), ale tiež podpora demokratickej transformácie krajinám, v ktorých prebiehajú spoločenské zmeny (Egypt, Tunisko, Líbya).