Slovensko sa ocitá na popredných miestach v rebríčkoch, kde by sme byť určite nechceli – medzi krajinami s najvyššími deficitmi a najrýchlejším rastom verejného dlhu. Analytici z Dát bez pátosu situáciu komentujú jednoznačne: „Šialená kombinácia“. Ak chceme slovenskú ekonomiku zachrániť, musíme sa zmieriť s tým, že to napravia len skutočne drastické opatrenia. Bolestivejšie, než transakčná daň. Analytici otvorene hovoria o okresaní 13. dôchodkov, zrušení niektorých sviatkov či skrátenie prázdnin.
Rast je nízky, inflácia vysoká
Medzinárodný menový fond výrazne znížil výhľad rastu nášho HDP pre rok 2025 na len 1,3 percenta, čo analytici komentujú slovami: „Máme 2 krát zle, nízko a výsledok tomu zodpovedá“ Infláciu odhadli na 3,7 percenta. Pre porovnanie: „Pre Slovensko by bolo dobré tie čísla mať opačne – rast HDP 3,7 % a infláciu 1,3 %. Nebude“, poznamenávajú.
Do toho prichádzajú nové dáta Eurostatu o deficitoch a dlhoch krajín EÚ. „Zaujali sme opäť a opakovane predné priečky v deficitoch a v raste dlhu“, konštatujú analytici a pritom kladú dôraz na to najdôležitejšie – trendy. Kým „Česko investuje do železníc, staníc, diaľnic, mostov, štadiónov, letísk, internátov a univerzít: deficit im klesá“, Maďarsko síce zvyšuje svoj dlh, ale má aspoň rast HDP a investuje do infraštruktúry aj do globálnych športových podujatí: „Má F1, Giro d’Italia, kopec MS a ME“.
Slovensko oproti tomu zaostáva. Graf rastov HDP od roku 2015 ukazuje, že Maďarsko a Česko sa doslova utrhli z reťaze, kým my stojíme na mieste. „My máme slabý rast, trt a 2 orechy, prd makový a fakt mizerné vyhliadky“, zhrnuli to surovo, no výstižne. A aby toho nebolo málo, spomenuli aj sarkastický komentár, ktorý by podľa nich pridal premiér Fico: „Z koláča dieru z opice…ť“.
Dlh je horší a horší
Aj trh s dlhopismi ukazuje nelichotivý vývoj. Napriek poklesu výnosu o dve desatinky percenta na 10-ročných slovenských dlhopisoch, riziková prirážka oproti nemeckému bezpečnému dlhopisu vzrástla na +1 percento. „Na €80 miliardách dlhu (odhad ku koncu leta) to +1 % robí €800 miliónov ročne. To len ako obraz skazy. Nie, platiť to hneď nemusíme. Postupne sa to ale stane“, varujú analytici.
Dlh sa zhoršuje aj napriek tomu, že vláda už zrušila mnohé benefity a zaviedla opatrenia na naliatie prostriedkov do štátnej kasy. To však podľa analytikov nestačí. V príspevku navrhujú vlastný „plán obnovy“, ktorý by realizovali do konca júna – a rozhodne nešetria radikálnosťou. „Ak by sme mali čarovný prútik, tak by sme ako prvé zrušili 4 štátne sviatky (len 2–3 padnú na pracovný deň), polovicu z 13. dôchodkov, dali limit na výsluhové dôchodky, zmrazili platy ústavným činiteľom“, navrhujú.
Ďalej by sa podľa nich mali zrušiť benefity nad rámec zákonníka práce vo verejnej správe, deregulovali by sa ceny tepla, elektriny a plynu (okrem domácností v hmotnej núdzi), skrátili by sa letné aj zimné prázdniny o jeden týždeň a začal by sa agresívny boj proti daňovým únikom v oblasti DPH – „každé 1 % je 1/2 miliardy eur, percent je 6“ A čo potom? „Po prázdninách treba pokračovať reálnymi škrtmi vo verejnej správe“, uzatvárajú svoj apel.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.