Bohatí sú bohaší a chudobní sú stále tam, kde aj boli. Rok 2024 priniesol doslova raketový nárast bohatstva najbohatších ľudí na planéte. Podľa najnovšej správy neziskovej organizácie Oxfam, ktorú každoročne zverejňuje pred Svetovým ekonomickým fórom (WEF) v Davose, sa majetok miliardárov zvýšil o 2 bilióny dolárov, čo znamená denný nárast o neuveriteľných 5,7 miliardy dolárov. Tento rast bol trikrát rýchlejší ako v roku 2023. Naproti tomu, počet ľudí žijúcich v chudobe sa prakticky nezmenil už od roku 1990, pričom stále ide o približne 3,5 miliardy ľudí.
Počet miliardárov sa v roku 2024 zvýšil na 2 769 osôb, čo predstavuje nárast o 204 oproti predchádzajúcemu roku. Každý týždeň tak pribudli aspoň štyria miliardári. Ich spoločné bohatstvo vzrástlo z 13 na 15 biliónov dolárov. Najbohatší desiati muži sveta si denne prilepšili o takmer 100 miliónov dolárov, a to aj v čase, keď takmer polovica ľudstva prežíva z menej ako 6,85 dolára denne.
Rozdelenie bohatstva a rastúce nerovnosti
Oxfam vo svojej správe„Takers Not Makers“ poukazuje na to, že až 36 % majetku miliardárov pochádza z dedičstva. V Európe je to obzvlášť vypuklé, toto číslo dosahuje až 69 %. Podľa Anny Marriott, expertky Oxfamu na politiku nerovností, aktuálny ekonomický systém „umožňuje a podporuje explóziu bohatstva pre pár vyvolených, zatiaľ čo miliardy ľudí zostávajú uviaznuté v chudobe“.
Správa tiež zdôrazňuje historické korene nerovností, vrátane kolonializmu, ktorý nielenže formoval minulosť, ale stále hrá významnú úlohu pri udržiavaní extrémnych rozdielov. Podľa analýzy Oxfamu krajiny Globálneho Severu, ako USA a Spojené kráľovstvo, kontrolujú 69 % svetového bohatstva a 77 % bohatstva miliardárov, napriek tomu, že ich populácia tvorí len 21 % svetového obyvateľstva. Súčasne krajiny Globálneho Juhu, ktoré zabezpečujú 90 % práce v globálnej ekonomike, dostávajú len 21 % svetových príjmov.
Nerovnosť v číslach
Okrem dominancie severných krajín na poli bohatstva správa upozorňuje na to, že miliardári zarábajú väčšinu svojho majetku prostredníctvom nezaslúžených výhod. V Spojenom kráľovstve napríklad 37 % bohatstva miliardárov pochádza z úzkych vzťahov s politikmi a 15 % z monopolov. Tento trend sa nezastavuje len pri miliardároch; nízke a stredne príjmové krajiny míňajú polovicu svojich rozpočtov na splácanie dlhov bohatým veriteľom zo severných krajín, namiesto investícií do vzdelania či zdravotnej starostlivosti.
Oxfam varuje, že ak by krajiny venovali viac úsilia znižovaniu nerovností, extrémna chudoba by mohla byť eliminovaná trikrát rýchlejšie. Organizácia tiež kritizuje, že mnoho investorov v roku 2024 dosiahlo veľké zisky vďaka rastu technologických firiem, zlatých rezerv a kryptomien, čo ďalej prehlbuje ekonomickú priepasť.
Výzvy na akciu
Oxfam vyzýva vlády na celom svete, aby prijali opatrenia na zníženie nerovností a elimináciu extrémneho bohatstva. Medzi navrhované riešenia patrí:
- Radikálne zníženie nerovností: Záväzok zabezpečiť, aby príjmy najbohatších 10 % nepresahovali príjmy spodných 40 %.
- Zdanenie superbohatých: Zriadenie nového daňového režimu pod záštitou OSN na zabezpečenie férového prerozdelenia.
- Zrušenie dlhov krajín Juhu: Ukončenie dominancie bohatých krajín a korporácií v globálnej ekonomike, spolu s reparáciami za škody spôsobené kolonializmom.
Podľa správy by len vyššie zdanenie miliardárov mohlo priniesť dostatok financií na riešenie nerovností a podporu verejných služieb po celom svete.
Davos: Diskusia, no málo akcie
Svetové ekonomické fórum v Davose sa tento rok pravdepodobne opäť zameria na posilnenie podnikateľských záujmov. Diskutovať sa bude o umelej inteligencii a jej dopade na trh práce, ale aj o globálnych konfliktoch a návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Napriek týmto diskusiám sa Oxfam obáva, že konkrétne kroky na riešenie ekonomickej nerovnosti budú opäť chýbať.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.