Zdroj: Reprofoto: ÚPN
Menová reforma v Československu v roku 1953 bola jednou z najdramatickejších udalostí v povojnovej histórii krajiny, ktorú historici nazývajú aj „veľkou peňažnou lúpežou“.
Dnes ľudia prichádzajú o celoživotné úspory, ak sa stanú obeťami podvodníkov - či už nevýhodne investujú do kryptomien, vstúpia do pyramídovej hry, alebo vyhodia státisíce eur z okna či pošlú ich falošnému vdovcovi na vrtnej plošine. Všetky tieto prípady majú však jedno spoločné, a síce to, že obete podvodu doplatili na vlastnú naivitu a nechali sa, žiaľ, oklamať. Menová reforma v roku 1953 bola rovnostárska, štát šiel ako smrtka s kosou rad radom a nevynechal nikoho. Najhoršie obišli tí, ktorí si pred reformou požičali peniaze, alebo si poctivo sporili.
Menová reforma, spustená pod zámienkou riešenia ekonomických problémov a zvýšenia kúpnej sily obyvateľov, zasiahla tisíce rodín. Následky boli devastujúce a hlboko ovplyvnili psychiku národa. „Menovou reformou roku 1953 získal čs. štát zhruba štyri miliardy nových korún. Doplatil na ňu predovšetkým radový občan, ktorý po skúsenostiach s výmenou peňazí roku 1945 držal peniaze radšej doma,“ uvádza historik Michal Štefanský.
Reformu vláda plánovala od polovice roku 1952 a prebiehala pod rúškom prísneho utajenia, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, až také prísne nebolo. Vláda, spolu so skupinou sovietskych expertov vedených námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom, pripravovala nahradenie starej meny novou. Nové peniaze tajne vytlačili v Rusku a v „deň D“ už boli kompletne pripravené.
Menová reforma v roku 1953 bola už druhou menovou reformou v Československu a bola pokračovaním tej povojnovej.
Menová reforma z októbra 1945 mala stabilizovať hospodárstvo po druhej svetovej vojne. Všetky vklady a hotovosť boli viazané, čo znamenalo, že ľudia nemohli používať svoje peniaze. Z úču si mohli ľudia vybrať hotovosť len na sociálne účely - pohreby, internáty študujúcich detí a podobne. Reformátori dúfali, že reparácie od Nemecka pomôžu obnoviť ekonomiku a uvoľniť viazané prostriedky. Tieto očakávania sa však nenaplnili, pretože reparácie zo západného Nemecka boli počas studenej vojny nedosiahnuteľné a zdroje z východného Nemecka čerpal ZSSR.
Do r. 1949 sa potraviny, odevy a obuv legálne predávali len na prídel na viazanom trhu, ale za nízke ceny. Od r. 1949 odčerpával prebytok kúpnej sily legálny voľný trh. Ponúkal tovar nad rámec prídelov, ale za 2 až 10‐krát vyššie ceny, blízke cenám nelegálneho čierneho trhu. Očakávalo sa, že po zblížení cien na oboch trhoch sa zruší prídelový systém. Podľa zámeru z r. 1951 sa jeho zrušenie malo spojiť so zvýšením cien a neskôr aj miezd, ale bez zásahu do meny. Tento zámer zmenili sovietski poradcovia v lete 1952 pod vplyvom skúseností z tamojšej reformy v r. 1947 a snáh zopakovať ju kvôli zneužitiu vopred vyzradených pravidiel. Nezávisle na tom si však štruktúra obeživa sama úpravu meny pýtala.
Zdroj: ÚPN
Napriek opatreniam sa na verejnosť dostali správy o možnej výmene peňazí. O reforme sa šuškalo celé týždne pred ňou, čo komunisticií funkcionári neskôr zvalili na svoje klebetné manželky. V skutočnosti sa papaláši na reformu dlhší čas pripravovali a rozdelili si úspory na menšie časti, najmä na vkladné knižky na doručiteľa. Že sa niečo deje, naznačovali aj samotné obchody. Ľudia sa v obave o svoje peniaze pustili do nakupovania drahších vecí, ako nábytok, šperky, koberce či dokonca nehnuteľnosti, no pár týždňov pred reformou už nemali peniaze kde míňať. V obchodoch sa akože rekonštruovalo, maľovalo a tovar bol skrytý v skladoch.
Najvyšší predstavitelia Československa tieto informácie popierali, dokonca aj prezident Antonín Zápotocký len dva dni pred spustením reformy v rozhlase upokojoval obyvateľstvo a vyhlásil: „Naša mena je pevná a menová reforma nebude, všetko sú to fámy, ktoré šíria triedni nepriatelia.“ Cituje ho portál Teraz.sk. V obecných rozhlasoch vyhlasovali menovú reformu za falošnú správu.
Doslova o pár hodín, teda 1. júna 1953, sa začala menová reforma. Okrem náhleho oznámenia o výmene peňazí vláda nariadila ozbrojeným zložkám, orgánom komunistickej strany a štátnej správe pripraviť sa na možné nepokoje.
Reforma bola drakonická – obyvateľom umožnila vymeniť maximálne 300 korún na osobu v pomere 5 ku 1, zatiaľ čo vyššie sumy boli menené v pomere 50 ku 1. Navyše, peniaze uložené v sporiteľniach sa vymieňali v diferencovanom kurze, podľa výšky vkladu - v pomere 5 až 10 ku 1 s tým, že vklady až do výšky 5 000 korún sa prepočítavali v najvýhodnejšom pomere. Mnohé viazané vklady v bankách však prepadli v prospech štátu.
Podľa údajov sa na Slovensku na výmenu predložilo 11,5 miliardy starých korún, za ktoré obyvateľstvo obdržalo len 422 miliónov nových korún. V priemere každý slovenský občan vymenil približne 3329 starých korún za 121 nových. Nové papierové peniaze vyrobila moskovská tlačiareň cenín Goznak a mince vznikali v leningradskej mincovni. Celá výmena trvala len štyri dni, ale znamenala pre ľudí obrovský psychický šok a pocit krivdy, pretože tisíce rodín prišli o celoživotné úspory.
Historici však upozorňujú, že značná časť ľudí o nič neprišla. Peniaze do 300 korún na osobu sa síce zmenili kurzom 1:5, no zároveň poklesli ceny na 20 % pôvodných. Teda to, čo predtým stálo 5 korún, stálo po novom korunu. Ľudia, ktorí mali v banke do 5 000 korún, neprišli o nič.
Veľmi zle však obišli ľudia, ktorí si roky platili životné poistky, alebo investovali do dlhopisov - nezostalo z nich absolútne nič. Ľudia, ktorí si vzali pôžičky na bývanie, prerábku, zariadenie domu či iné väčšie výdavky, tiež prišli o tisíce korún. Ak peniaze nestihli minúť, prepočítali sa nevýhodným kurzom na novú menu. Zároveň sa im však dlh prepočítal nižším kurzom, 1:5, takže im dlhy raketovo narástli.
Ako prebiehala reforma:
1. Výmena peňazí:
Pracujúci a drobní roľníci: 300 Kčs v pomere 5:1, ostatná hotovosť 50:1.
Občania zamestnávajúci iných: výmena v pomere 50:1.
Vklady na vkladných knižkách:
2. Zrušenie starých opatrení:
3. Úpravy miezd a sociálnych dávok:
4. Úprava cien:
Podľa projektu Hoaxy a podvody išlo o „jednu z najkontroverznejších udalostí v začiatkoch budovania socializmu v Československu,“ ktorá mnohým spôsobila pád do chudoby. Dôsledkom tejto drastickej výmeny peňazí bolo aj niekoľko tragických udalostí, keď si ľudia v zúfalstve siahli na život. Reforma, ktorá mala byť súčasťou „cesty k rovnosti“, pre mnohých znamenala len prehĺbenie beznádeje. Už za vyjadrenie nespokojnosti hrozil trest.
„Frustrácia bola obrovská, bolo mnoho samovrážd, niekde rabovali úrady a napadli komunistických funkcionárov. Vyše šesťsto ľudí skončilo v uránových baniach za rozvracanie republiky. Stačilo, že verejne hovorili, že sa im to nepáči. Napríklad vás zbalil eštebák, ktorý počul, že na ulici nadávate na menovú reformu a povedal vám, že poďte s nami. Desať rokov vás nikto nevidel, rodina ani nevedela, kam vás zobrali,“ povedal historik Ľuboš Pavelka pre SME.
Ústav pamäti národa pripomína, že menová reforma bola nevyhnutná a účinná. Vytvorila stabilnú menu, ktorá na Slovensku vydržala až do zavedenia Eura a v Česku prakticky platí dodnes. Zároveň však dodáva, že vtedajšia vláda ju komunikovala naozaj veľmi zle. „Ľudia mali pocit väčších strát, než reálne utrpeli. Niektorí reagovali skratovo samovraždou, či ničením peňazí,“ uvádza ÚPN, ktorý označil za odôvodnenie menovej reformy vládou za scestné.
Vláda mohla komunikovať skutočný účel, namiesto toho sa však rozhodla fabulovať a oklamať vlastný národ. Ešte aj po zavedení reformy sľubovala, že kurz novej meny bude viazaný na ruský rubeľ. V dôsledku toho skončila reforma oveľa horšie a tragickejšie. Menovú reformu bolo skutočne nutné vykonať, pretože v obehu bolo množstvo peňazí, čo zvyšovalo infláciu. Obeživo sa v rukách ľudí na území Česka a Slovenska kumulovalo najmä počas vojny a po SNP. Menová reforma mala zjednotiť československý menový trh a dostať z obehu hotovosť, za ktorú nebolo čo kupovať.
Komunistická vláda však namiesto toho „uväznila“ peniaze ľudí, vymenila ich nevýhodným kurzom, pričom do poslednej chvíle zatĺkala a šírila jednu lož za druhou.
Ivana Sladkovská
Najvýhodnejšie cestovné poistenie
Naša online kalkulačka vám umožní porovnať ceny a podmienky rôznych poisťovní, aby ste mohli cestovať bez starostí.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
