Slovensko sa podľa aktuálnej správy Allianz Global Wealth Report 2024 ocitá v nepriaznivej situácii, keď jeho finančné aktíva zaostávajú za úrovňou spred pandémie. V roku 2023 globálne finančné aktíva vzrástli o 7,6 %, zatiaľ čo slovenské domácnosti zaznamenali len 4 % rast, ktorý po úprave o infláciu nebol dostatočný. To viedlo k poklesu Slovenska v rebríčku bohatstva na 41. miesto. Náš pomalý rast môže viesť k ešte väčšiemu prepadu. Veľmi rýchlo si totiž polepšili štáty, ktoré sa považujú v rámci EÚ za chudobné. To už pomaly prestáva platiť.
Rebríček bohatstva: Prečo sa Slovensko prepadáva
V roku 2023 slovenské domácnosti zvýšili svoje finančné aktíva o 4 %, no po úprave o infláciu tento nárast nebol dostatočný. Najväčší podiel v raste mali cenné papiere, ktoré zaznamenali vyše 10 % nárast, a poistenie a dôchodky, ktoré vzrástli o 6,8 %. Na druhej strane, bankové vklady, ktoré tvoria 48 % portfólia slovenských domácností, klesli o 1,8 %. Táto situácia odráža globálny trend, keď vklady do bánk strácajú na popularite a sporitelia sa viac zameriavajú na investície do cenných papierov a dôchodkov.
Pokiaľ ide o záväzky, Slovensko v roku 2023 zaznamenalo spomalenie rastu dlhov na úroveň 6,6 %, čo je v súlade so širším európskym trendom poklesu zadlženosti domácností. To malo za následok zníženie pomeru dlhu domácností, ktorý klesol na 47 %. Hoci čisté finančné aktíva slovenských domácností vzrástli o 1,2 %, stále to nestačilo na to, aby dobehli západoeurópske krajiny. Čo je horšie, predbiehajú nás už aj štáty EÚ, ktoré boli ešte donedávna považované za najchudobnejšie.
Predbiehajú nás už aj najchudobnejšie štáty
Bulharsko a Rumunsko dosiahli v posledných dvoch desaťročiach zaznamenali výraznejší rast čistého finančného majetku na obyvateľa. Bulharsko zaznamenalo až osemnásobný nárast čistého bohatstva, zatiaľ čo v Rumunsku to bolo šesťnásobné zvýšenie. Tento rýchly rast viedol k zlepšeniu životnej úrovne v oboch krajinách a prispel k rýchlejšiemu rastu prosperity v porovnaní so Slovenskom.
Hoci Rumunsko a Bulharsko stále zaostávajú za západnou Európou, ich rýchly rast a schopnosť doháňať vyspelé trhy znamená, že ich čistý finančný majetok rýchlo stúpa. Slovensko napriek svojim výzvam však stále udržuje vyššiu úroveň čistého finančného majetku na obyvateľa než tieto dve krajiny, no dynamika rastu v Bulharsku a Rumunsku ich môže v budúcnosti priviesť bližšie k Slovensku.
Susedom sa dívame na chrbáty
V porovnaní so susednými krajinami sa Slovensko ocitá v náročnejšej situácii. Česká republika, napríklad, s čistým finančným majetkom na obyvateľa vo výške 31 910 eur sa umiestnila na 24. priečke, zatiaľ čo Maďarsko a Poľsko skončili tiež vyššie ako Slovensko. Tento rozdiel možno pripísať pomalšiemu zotaveniu slovenských domácností po pandémii, ktoré výrazne ovplyvnila aj inflácia, čím sa znížila kúpna sila finančných aktív o 6,2 % v reálnych hodnotách.
Na pozadí globálneho rastu finančných aktív a zotavujúcich sa trhov sa Slovensko musí vysporiadať s viacerými výzvami, vrátane nutnosti zefektívnenia investícií a zníženia závislosti na bankových vkladoch, ktoré postupne strácajú svoj význam. Rozšírenie investícií do cenných papierov, poistení a dôchodkov by mohlo prispieť k dlhodobému posilneniu finančnej stability slovenských domácností.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.