Zdroj: Shutterstock
Dôvody vzniku globálneho dlhu, ktorý v súčasnosti dosahuje 300 biliónov dolárov, sú rôzne. Inštitút pre medzinárodné financie vysvetľuje, že k problémom došlo najmä v posledných rokoch, keď nás najprv trápila pandémia koronavírusu a následne nepokoje v rôznych častiach sveta.
Celá situácia sa podľa inštitútu začala komplikovať na konci druhého desaťročia nového milénia. V tomto čase sa tempo ekonomík začalo výrazne spomaľovať, čo následne zhoršil koronavírus, kvôli ktorému sa na určitý čas takmer celý svet zastavil, a spomínané geopolitické konflikty.
Všetko vyústilo do prudko rastúcej inflácie, s ktorou sme bojovali niekoľko mesiacov. Aj keď ceny v súčasnosti postupne klesajú, ekonomiky krajín stále nie sú také stabilné ako predtým.
„Vládne rozpočtové deficity sú vysoko nad úrovňami z doby pred pandémiou koronavírusu a eskalácia regionálnych konfliktov by mohla vyvolať ďalší prudký nárast výdavkov na obranu,“ tvrdí inštitút vo svojej správe.
Koronavírus a nepokoje však nie sú jedinými príčinami globálneho dlhu. Okrem nich má na jeho rast výrazný vplyv aj starnutie populácie, čo spôsobuje zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie.
Len za minulý rok globálna zadlženosť vzrástla o 15 biliónov dolárov, čo celkovú sumu dlhu zvýšilo na 313 biliónov dolárov. Napriek tomu pomer celosvetového dlhu ku globálnemu hrubému domácemu produktu (HDP) klesol o takmer 2 percentuálne body na približne 330 %.
Pokles pomeru k HDP podporili najmä vyspelé ekonomiky. Naopak, rozvíjajúce sa alebo menej úspešné ekonomiky, ktoré dlh zvyšujú, zažili tento rok rekordné maximá. Finančné problémy mala napríklad Argentína, ktorá bojovala s hyperinfláciou. Tá tam v roku 2023 dosiahla úroveň 211,4 %, čo je najvyššia úroveň od začiatku 90. rokov 20. storočia.
Okrem Argentíny zažili náročný rok aj Čína, Rusko, Malajzia a Juhoafrická republika, kde však inflácia konečne začala spomaľovať.
Odborníci tvrdia, že dlh bude v nasledujúcich rokoch rásť. Potvrdzuje to aj správa od Global Debt Monitoru: „Globálny dlh je aktuálne o 45 biliónov dolárov vyšší než pred nástupom pandémie koronavírusu a očakáva sa, že bude pokračovať vo výraznom raste.“
Zaujímavosťou je, že dlh vzrástol za posledných 10 rokov o viac ako 100 biliónov dolárov. Najväčší vplyv na tento rast mali bohaté krajiny vrátane Spojených štátov, Nemecka a Francúzska, ktorých podiel na raste dlhu predstavuje 55 %.
Dlh Európskej únie klesá už niekoľko mesiacov. Podľa údajov Štatistického úradu a Eurostatu sa v treťom štvrťroku 2023 znížil na 82,6 % hrubého domáceho produktu. Podobný trend pokračoval aj v krajinách eurozóny.
Najvyššie zadlženie má stále Grécko, ktoré pred bankrotom v rokoch 2008 a 2009 zachraňovali ostatné členské krajiny. Jeho dlh v minulom treťom štvrťroku predstavoval 165,5 % HDP. Pre lepšiu predstavu, o štvrťrok skôr malo Grécko dlh 167,1 % HDP, čo potvrdzuje, že krajina svoje zadlženie vytrvalo znižuje.
Medzi krajiny s vysokým zadlžením, kde dlh presahuje 100 % HDP, patria Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Portugalsko. Pomerne vysoký dlh, ale pod 100 %, majú krajiny ako Rakúsko (78,2 %), Maďarsko (75 %), Fínsko (73,8 %) a Slovinsko (71,4 %).
Najnižšie zadlženie v treťom štvrťroku 2023 malo Estónsko s hodnotou menej ako 20 % HDP. Dobre na tom boli aj Bulharsko, Luxembursko a Švédsko, kde dlh nepresiahol 30 % HDP.
Slovensko malo podľa Eurostatu v treťom štvrťroku 2023 dlh vo výške 58,6 % HDP. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy dlh dosahoval 59,6 % HDP, išlo o mierne zníženie. Naopak, v porovnaní s tretím štvrťrokom 2022, kedy bol dlh 57,5 %, došlo k jeho zvýšeniu.
Zvýšenie pocítila aj Česká republika, kde dlžná suma narástla o 3,21 bilióna korún. Vo všeobecnosti je však jej dlh o približne 14 % nižší než slovenský. Ku koncu tretieho štvrťroka 2023 bol v hodnote 44,5 %.
Marek Mittaš
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
