Zdroj: Shutterstock
Ministerstvo financií Slovenskej republiky tvrdí, že problém so štátnym rozpočtom spočíva hlavne v oblasti hospodárenia. Jeho príjmy totižto tento rok stúpli o 15,8 miliardy eur, najmä vďaka zvýšeným výnosom z daní, ktoré sa zvýšili o 8,9 %.
Na druhej strane sa výdavky Slovenska zvýšili na sumu, ktorá výrazne prevyšuje príjmy, a to na 19,7 miliardy eur. Medzi tie najvyššie náklady patrili:
Oproti minulému roku boli príjmy do štátneho rozpočtu vyššie o 16,7 %, čo predstavuje 2,26 miliardy eur. S tým stúpli aj výdavky, ktoré sa zvýšili o 32,7 %, teda o 4,86 miliardy eur. Vo výsledku sa hospodárenie štátneho rozpočtu medziročne zhoršilo o 196,8 %, čo predstavuje približne 2,59 miliardy eur.
Deficit verejnej správy Slovenskej republiky dosahoval v posledných rokoch rôzne hodnoty. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahol v roku 2022 sumu 2,23 miliardy eur, čo predstavovalo 2,04 %. Ide o výrazne nižšiu hodnotu v porovnaní s rokmi 2021, kedy dosiahol 5,43 %, a 2020, kedy predstavoval 5,35 %. Naopak, v roku 2019 dosahoval 1,21 % a v roku 2018 presahoval len niečo cez 1 %.
Rok 2023 však pre Slovensko nevyzerá z pohľadu verejných financií príliš ružovo. V tomto roku očakávame najväčší deficit od veľkej finančnej krízy spred 15 rokov. Jeho výška sa odhaduje na 5,5 %. Štatistický úrad SR dokonca počíta s ešte väčšou hodnotou, a to 6,44 %. Túto hodnotu vypočítal na základe schváleného štátneho rozpočtu.
Udržateľnosť verejných financií je oblasťou, v ktorej Slovensko výrazne zaostáva. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sme na chvoste rebríčka. Táto skutočnosť má veľký dopad na zraniteľnosť našej ekonomiky a následne aj na konečný deficit.
Na tému udržateľnosti financií sa vo svojej správe vyjadrila aj Národná banka Slovenska: „Je nevyhnutné v čo najkratšom čase prijať adekvátne konsolidačné opatrenia na ozdravenie verejných financií v rozsahu, ktorý zabezpečí ich návrat na cestu dlhodobej udržateľnosti. Tempo a nastavenie konsolidácie by zároveň nemali zásadným spôsobom oslabiť výkonnosť ekonomiky.“
NBS ďalej vo svojom vyhlásení pokračuje: „Potreba ozdravenia verejných financií prichádza v období, kedy je zároveň potrebné sa v plnej miere sústrediť na štrukturálne reformy a modernizáciu ekonomického modelu. Závisí od toho dlhodobo udržateľný a konkurencieschopný rast Slovenska.“
Dlh Slovenskej republiky dosiahol v roku 2022 sumu 63,38 miliardy eur, čo predstavovalo 57,8 % HDP. S týmto číslom sme sa v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dostali približne do polovice rebríčka.
Najzadlženejšou krajinou je už niekoľko rokov Grécko, ktorého dlh predstavuje 168,3 % HDP. Naopak, táto krajina svoje zadlženie znižuje najrýchlejšie z celej EÚ. Pre lepšie porovnanie, v roku 2021 bola hodnota jej zadlženia na čísle 189,4 %.
Druhou krajinou s najväčším dlhom je Taliansko s číslom 143,5 %, nasleduje Portugalsko s dlhom 113,8 %, Španielsko s hodnotou dlhu 112,8 % a Francúzsko, ktorého dlh dosahuje 112,4 % HDP.
Presným opakom je Estónsko, ktorého dlh bol 17,2 % HDP, Bulharsko s dlhom 22,5 % a Luxembursko s číslom 28 %.
Ďalší vývoj slovenskej ekonomiky je veľmi neistý a predpovedá sa len veľmi ťažko. Komplikácie môžu nastať z dôvodu ochladenia zahraničia, čo by mohlo viesť k zníženému dopytu po našich výrobkoch. To by malo za následok prísnejšiu menovú politiku a zhoršený prístup k financovaniu, čo ovplyvní napríklad úverové aktivity nielen menších domácností, ale aj veľkých podnikov.
Predpokladaný nárast ekonomiky v tomto roku bol v prvej polovici pozitívny. Odhadovalo sa, že by mohol dosiahnuť aj 2 %. Po prvých mesiacoch druhého polroka však odborníci nie sú takí optimistickí. Svoje predikcie znížili na 1,5 %.
K zlepšeniu rastu ekonomiky, rovnako ako aj k zníženiu inflácie, by mohlo dôjsť v ďalších rokoch. V roku 2024 sa odhaduje nárast HDP o 2,7 % a v roku 2025 o 3,4 %. Čo sa týka inflácie, očakáva sa, že priemerná hodnota za tento rok dosiahne 10,9 %. Ide o vysoké číslo, ktoré nedokáže pokryť ani rast miezd. Reálne príjmy domácností preto tento rok poklesnú o približne 1,2 %.
Avšak v budúcom roku by sa inflácia mala zastaviť na úrovni 6 %. Pri tejto hodnote a raste miezd by sa mali domácnosti dostať do plusu.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
