Inflácia spomalila, ale ešte nie je koniec
Tempo inflácie v 20 krajinách, ktoré zaviedli euro, v máji spomalilo. Celková inflácia klesla z úrovne 7 % na 6,1 %. Podobný trend sa prejavil aj v jadrovej inflácii, ktorá je očistená o nestabilné ceny potravín a energií. Tá klesla z 5,6 % na 5,3 %. Na prvý pohľad ide o pozitívny vývoj, avšak podľa riaditeľky Eúrópskej centrálnej bankyLagardeovej je príliš skoro tvrdiť, že inflácia dosiahla svoj vrchol.
Práve naopak, táto situácia vyvolala diskusiu o možnosti ďalšieho zvýšenia kľúčových úrokových sadzieb, konkrétne:
- jednodňové refinančné operácie,
- hlavné refinančné operácie,
- jednodňové sterilizačné operácie.
Očakáva sa že tieto sadzby vzrastú o 25 bazálnych bodov. Ide o najväčšie tempo rastu úrokových sadzieb v histórii ECB. Od júla minulého roka sa úroky zvýšili o 3,75 %. Celý tento mechanizmus zvyšovania úrokov prebieha v súlade s Taylorovým pravidlom.
Taylorovo pravidlo
V roku 1992, po desaťročiach prudkej inflácie v USA, americký ekonóm John Taylor sformuloval svoje pravidlo, ktoré slúži na boj proti prudkej inflácií. Počas posledných rokov však upadlo do zabudnutia, keďže inflácia bola na zvládnuteľnej úrovni. Všetko sa zmenilo pred 2 rokmi, keď pandémia spôsobila rekordnú infláciu. V čom spočíva Taylorovo pravidlo?
Taylorovo pravidlo popisuje vzťah medzi infláciou a rastom ekonomiky na jednej strane a úrokovou mierou centrálnej banky na strane druhej. Ak je rast ekonomiky alebo inflácia vyššia, než sa očakávalo, centrálna banka musí zvýšiť svoju úrokovú mieru. Zvýšené úroky zdražujú pôžičky, čo funguje ako brzda na infláciu. Drahé úvery totiž znižujú dopyt a podporujú ľudí šetriť.
Opačná situácia nastáva vtedy, ak je rast cien alebo ekonomiky príliš nízky. Vtedy centrálna banka musí znížiť úrokovú mieru. Lacné pôžičky podporujú ľudí a podniky, aby si brali viac úverov. Viac peňazí zvyšuje dopyt, čo funguje ako plyn na ekonomický rast.
Toto pravidlo má aj svojich kritikov, ale nič to nemení na vyjadrení Christine Lagardeovej, že sa opatrenia začínajú prejavovať. Predsa za minulý mesiac došlo k miernemu poklesu zdražovania.
Vývoj kľúčových úrokových sadzieb ECB od 03/2016
Platné od: | JEDNODŇOVÉ REFINANČNÉ OPERÁCIE | HLAVNÉ REFINANČNÉ OPERÁCIE | JEDNODŇOVÉ STERILIZAČNÉ OPERÁCIE |
16. 3. 2016 | 0,25 % | 0,00 % | -0,40 % |
18. 9. 2019 | 0,25 % | 0,00 % | -0,50 % |
27. 7. 2022 | 0,75 % | 0,50 % | 0,00 % |
14. 9. 2022 | 1,50 % | 1,25 % | 0,75 % |
2. 11. 2022 | 2,25 % | 2,00 % | 1,50 % |
21. 12. 2022 | 2,75 % | 2,50 % | 2,00 % |
8. 2. 2023 | 3,25 % | 3,00 % | 2,50 % |
22. 3. 2023 | 3,75 % | 3,50 % | 3,00 % |
10. 5. 2023 | 4,00 % | 3,75 % | 3,25 % |
Zdroj: NBS
Vývoj inflácie na Slovensku
Na grafe je vidieť, že inflácia začala prudšie rásť v marci 2021, keď mnoho krajín začalo rušiť svoje protipandemické opatrenia. Avšak ekonomiky sa otvorili príliš rýchlo a zvýšený dopyt po tovaroch a službách vystrelil spotrebiteľské ceny nahor.
Ceny rástli pozvolným tempom až do januára 2022, kedy sa začalo špekulovať o vpáde ruských vojsk na ukrajinske územie. Vo februári, keď sa to skutočne stalo, ceny vyskočili ešte vyššie a rýchlejšie. V marci sme zaznamenali prvý pokles cien v roku 2023.
Čo zdražie?
Ako prvé zdraželi hypotéky, ktoré sú naviazané na úrokové sadzby Európskej centrálnej banky. Zdraželi nové, ale aj existujúce hypotéky, u ktorých skončilo obdobie fixácie. Preto mnoho ľudí pred zdražením refinancovalo svoje úvery alebo ich nanovo zafixovalo.
O pár mesiacov nato zdraželi aj obyčajné spotrebné úvery, a to isté platilo pre nové aj existujúce pôžičky. Toto zdraženie sa prejavuje vo vyššej výške mesačnej splátky. Vysoká cena peňazí, označovaná aj ako úrok, by mala ľudí odradiť od ďalšieho brania úverov.
Drahšie hypotéky neznamenajú len zhoršenie dostupnosti bývania pre mladých ľudí, ale majú aj vplyv na ceny nehnuteľnosti. Nedostupné hypoteky znižujú dopyt po nehnuteľnostiach a tlačia predávajúcich k ich znižovaniu, respektíve nezvyšovaniu cien svojich nehnuteľností. Na druhej strane rastie dopyt po prenájme bytov, čo zvyšuje nájomné ceny.
Napríklad minulý rok stúpli priemerné nájomné ceny bytov o 10 – 20 %. Avšak z vyšších úrokov sa dá aj profitovať pomocou sporenia, ktoré prináša lepší výnos.
Kedy prestane zdražovanie?
Na túto otázku nikto presne nevie odpovedať. To, čo však analytici vedia, je, že sme ešte nedosiahli vrchol. Európska centrálna banka však robí všetko preto, aby postupne dostala infláciu pod kontrolu a dosiahla jej strednodobý cieľ 2 %. Až kým tento cieľ nedosiahne, môžeme očakávať neustále zvyšovanie jej úrokových sadzieb. Najbližšie takéto zvýšenie sa očakáva v polovici júna 2023.