Zdroj: DALL·E/IvanaS
Ako živnostník, ktorý si platí minimálne odvody, pôjdete jedného dňa do dôchodku a zistíte, že dostanete doslova almužnu. zatiaľ čo v prípade zamestnancov tvorí dôchodok až 50 % mieru náhrady príjmu zo zamestnania, u živnostníkov je to neporovnateľne menej. Tí s minimálnymi odvodmi dostanú aj minimálny dôchodok. V tom najhoršom prípade nedosiahne ani 400 eur.
Živnostníci síce neodvádzajú tak veľa peňazí do dôchodkového systému, no systém im toho veľa nevráti. Pripravili sme prehľad podmienok a lehôt pre živnostníkov, ktorí sa chystajú na dôchodok. Ako dlho musí živnostník pracovať a odvádzať odvody? A aký dôchodok dostane, ak bude platiť minimálne odvody?
Vek odchodu do dôchodku na Slovensku závisí od roku narodenia a počtu vychovaných detí. Pre živnostníkov aj zamestnancov sú v tomto prípade pravidlá rovnaké.
Všeobecne platí, že muži narodení po roku 1966 odchádzajú do dôchodku vo veku okolo 64 rokov. Ženy môžu ísť do dôchodku o niečo skôr v závislosti od počtu detí, pričom za každé vychované dieťa môže žena ísť do dôchodku skôr o 6 mesiacov. V roku 2025 sa však vek odchodu do dôchodku naviazal na strednú dĺžku života, takže tí, ktorí sa narodili po roku 1966 už pôjdu do penzie o niečo neskôr.
Presný vek si každý môže overiť v kalkulačke na webe Sociálnej poisťovne. Dôležité je, že SZČO, rovnako ako zamestnanec, musí mať odpracovaných minimálne 15 rokov, aby mu vôbec vznikol nárok na dôchodok.
Do dôchodku sa ráta každé obdobie, kedy bol človek poistený v Sociálnej poisťovni. Pre SZČO to znamená mesiace, kedy si platil sociálne odvody.
Tu môžu byť živnostníci prekvapení. Mnohí sú síce radi, že povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne im vzniká až po podaní prvého daňového priznania, no prekvapivo často si neuvedomujú, že toto obdobie sa im do dôchodkového poistenia nepočíta. Pozor preto na tzv. odpracované roky, teda roky dôchodkového poistenia, ktoré sa pri výpočte nároku na dôchodok zohľadňujú.
Do obdobia dôchodkového poistenia sa počítajú aj tzv. náhradné doby – napríklad obdobie poberania nemocenských dávok, starostlivosť o dieťa do 6 rokov (materské a rodičovské), štúdium pred rokom 2004 a podpora v nezamestnanosti. Ak teda živnostník prerušil činnosť, nemusí to hneď znamenať stratu všetkých rokov poistenia.
Ak ste živnostník, ktorý študoval na strednej či vysokej škole pred rokom 2004, toto obdobie sa vám započíta ako náhradná doba. Ak ste však mladší, máte smolu, do obdobia dôchodkového poistenia sa vám budú počítať roky v zamestnaní, podnikaní a už vyššie spomenuté náhradné doby. Toto všetko bude mať vplyv na konečnú výšku vášho dôchodku.
Najjednoduchší spôsob je požiadať o tzv. Individuálny účet poistenca, ktorý poskytuje Sociálna poisťovňa. Stačí oň požiadať písomne, osobne alebo cez elektronickú službu. V ňom nájde SZČO kompletný prehľad všetkých započítaných období a výšku svojich odvodov – čo je úplný základ pre výpočet dôchodku. Na stránke Sociálnej poisťovne si môžete aktivovať elektronický účet a Individuálny účet poistenca si pozrieť online. .
Stáva sa to častejšie, než by sa mohlo zdať – najmä ak živnostník prerušoval činnosť, menil adresy alebo vznikli administratívne chyby. V takom prípade je potrebné dodať doklady, ktoré potvrdzujú poistenie – napríklad výpisy z daňového priznania, potvrdenia o platbách alebo rozhodnutia daňového úradu. Sociálna poisťovňa tieto doklady preverí a prípadne údaje doplní.
Pri minimálnych odvodoch (v roku 2025 je minimálny základ 652 eur a minimálne odvody 231,45 eur mesačne) sa budúci dôchodok pohybuje okolo 360 až 420 eur mesačne. Takýto dôchodok je výrazne pod hranicou životného minima a nepostačuje na dôstojný život. Naopak, ak si živnostník platí vyššie odvody – napríklad z vymeriavacieho základu 1500 eur – môže sa jeho dôchodok vyšplhať aj nad 800 eur.
Ak samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) na Slovensku platí len minimálne odvody, jej budúci starobný dôchodok bude pravdepodobne na úrovni minimálneho dôchodku, za predpokladu, že splní podmienku minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia. Výška minimálneho dôchodku od 1. januára 2025 závisí od počtu rokov dôchodkového poistenia. Napríklad:
Tieto sumy sú stanovené ako násobky životného minima a automaticky sa valorizujú. Platenie minimálnych odvodov znamená, že váš dôchodok bude pravdepodobne na úrovni minimálneho dôchodku. Avšak, ak nezískate aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia, nárok na minimálny dôchodok nevznikne. V takom prípade bude dôchodok nižší, alebo nemusí byť priznaný vôbec. Podľa údajov Sociálnej poisťovne platí minimálne odvody približne 80 % živnostníkov, čo znamená, že veľká časť SZČO môže mať v budúcnosti nízky dôchodok.
Výpočet dôchodku sa riadi zákonom o sociálnom poistení. Základom je osobný mzdový bod, ktorý vyjadruje, ako sa živnostníkov príjem porovnáva s priemernou mzdou v hospodárstve. Tento bod sa násobí počtom rokov poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou (v roku 2025 je to 17,7685 eura). Ak teda SZČO počas 40 rokov dosahoval OMB 0,3 (čo je približné minimum), výsledný dôchodok bude zodpovedať tomuto nízkemu základu.
Ak ste SZČO a platíte si minimálne odvody, môžete si zvýšiť budúci dôchodok niekoľkými spôsobmi. Buď si zvýšite vymeriavací základ, alebo si budete šetriť na dôchodok po vlastnej linke.
Prvý spôsob spočíva v tom, že SZČO si môže platiť viac, než je zákonom stanovené minimum. Druhým spôsobom je vstup do druhého piliera, kde časť odvodov smeruje do súkromnej správcovskej spoločnosti – to však platí len pre tých, ktorí do systému vstúpili, keď to bolo povinné. Tretím pilierom je doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré ponúka štát aj zamestnávateľské benefity. No a najpraktickejším riešením ostáva investovanie do nehnuteľností, ETF fondov či iných aktív, ktoré môžu slúžiť ako „súkromný dôchodok“.
Slovenskí živnostníci (a nielen oni) by si mali začať systematicky odkladať na dôchodok vo vlastnej réžii. Dôvody sú pragmatické, demograficky neúprosné a číselne alarmujúce.
Ak sa ako zamestnanec spokojne usmievate, že vás sa nízky dôchodok netýka, keďže platíte štátu každý mesiac tučný balík na dôchodkovom sporení, veľmi rýchlo vás smiech prejde. Takzvaný prvý pilier, teda dôchodkový systém štátu, je na tom zle už dnes a o takých 20 rokov nemusí ani existovať.
Dnes je priemerný priznaný dôchodok na Slovensku v roku 2024 je odhadovaný na 800 eur, čo predstavuje len približne 52 % z priemernej hrubej mzdy (1 524 eur). Teda váš budúci dôchodok si vypočítate jednoducho tak, že vezmete vašu hrubú mzdu a dáte ju na polovicu. To je suma, ktorá vám na dôchodku bude každomesačne cinkať na účet. Teda za predpokladu, že do dôchodku odídete v dohľadnom čase. Odborníci pritom odporúčajú, aby mal dôchodok výšku aspoň 70 až 80 % pôvodného príjmu, ak má zabezpečiť dôstojný život.
Z prieskumu agentúry FOCUS vyplýva, že až 79 % respondentov uviedlo, že už dnes vedia povedať, že dôchodok z 1. piliera im nebude postačovať na život podľa vlastných predstáv. Ďalšie dáta potvrdzujú, že väčšina ľudí si síce uvedomuje potrebu sporenia, ale konkrétne kroky robí len menšina. Iba 68 % z tých, ktorí si šetria na dôchodok, uvádzajú, že mesačne si odkladajú sumu do 100 eur – pričom medián sa pohybuje medzi 51 – 100 eurami. To je z pohľadu budúcej finančnej istoty veľmi málo.
Zásadným dôvodom, prečo by si mali SZČO sporiť sami, je aj demografický vývoj. Po silných generáciách „Husákových detí“ prišli populačne slabšie ročníky, ktoré dnes vstupujú na trh práce. Znamená to, že bude čoraz menej ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí budú financovať dôchodky rastúceho počtu penzistov. V roku 2030 či 2040 bude Sociálna poisťovňa síce ešte schopná dôchodky vyplácať, no ich výška bude nižšia než dnes – odhady hovoria o poklese miery náhrady až na 35 – 40 %. Prognostik SAV Vladimír Baláž hovorí, že Slovensko bude o 20 rokov tam, kde Japonsko. V Japonsku doslova zúri populačná kríza, miera náhrady sa tam pohybuje okolo 30 % a je bežné, že do práce chodia sedemdesiatnici a starší.
Preto sú živnostníci postavení pred tri možnosti: akceptovať nízky dôchodok (okolo polovice mzdy), pracovať do 70–75 rokov alebo začať sporiť a investovať už dnes. Najväčší problém je, že mnohí síce chcú vyšší dôchodok, no robia pre to len veľmi málo. Príliš sa spoliehajú na štát, aj keď čísla jasne ukazujú, že ten ich komfort nezabezpečí.
Odporúčané riešenie je jednoduché a zrozumiteľné – „Dôchodkové 3D“: odkladať aspoň 10 % príjmu, robiť to dlhodobo a diverzifikovať (napr. medzi dôchodkové piliere a investičné produkty). Kombinácia štátneho dôchodku s vlastným sporením a investovaním je jediná cesta, ako si aj SZČO môžu v budúcnosti zabezpečiť finančnú slobodu a dôstojný život na dôchodku bez nutnosti pracovať do staroby.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
