Zdroj: DALL·E/IvanaS
Trinásty dôchodok je pre mnohých seniorov vítaným finančným prilepšením na konci roka, no jeho plošné vyplácanie vyvoláva dlhodobé diskusie. Najnovšie sa hovorí o tom, že by mohol byť adresnejší a nie vyplácaný plošne, ako je to teraz. Ministerstvo práce to odmieta, no odborníci upozorňujú, že ak to má štátny rozpočet vydržať, zmena je nevyhnutná.
Trinásty dôchodok totiž zaťažuje štátny rozpočet, tento rok to má byť takmer miliarda eur. Do Sociálnej poisťovne neprúdi dostatok financií ani na to, aby štát utiahol 12 dôchodkov do roka. Odborníci upozorňujú, že súčasný systém zvýhodňuje aj dôchodcov s nadpriemernými príjmami, pričom značnú záťaž predstavuje aj pre štátny rozpočet.
V roku 2025 sa trinásty dôchodok bude vyplácať vo výške priemerného dôchodku za rok 2024. To znamená, že starobní dôchodcovia dostanú v decembri 667,30 eura, čo predstavuje nárast o 61 eur oproti minulému roku. Náklady na vyplatenie tejto dávky presiahnu 900 miliónov eur. Výška trinásteho dôchodku sa bude líšiť v závislosti od typu poberanej dávky:
Starobní a predčasní dôchodcovia – 667,30 eura
Invalidní dôchodcovia (nad 70 % invalidity) – 548,50 eura
Invalidní dôchodcovia (do 70 % invalidity) – 301,40 eura
Vdovské dôchodky – 363,20 eura
Vdovecké dôchodky – 300,10 eura
Sirotské dôchodky – 300 eur
Sociálna poisťovňa bude dávku vyplácať automaticky, pričom štát na ňu vyčlení významnú časť svojho rozpočtu. Minister práce Erik Tomáš avizoval, že tento rok štát minie na trináste dôchodky rekordných 900 miliónov eur.
Agentúra SITA upozornila na informáciu, ktorú dostala od svojho zdroja, že trináste dôchodky sú predmetom diskusií o druhom konsolidačnom balíčku. O ňom sa hovorí už dlhšie a minister financií potvrdil, že bude musieť byť väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Dokonca potvrdil aj novú daň z hazardu.
Pri konsolidácii malo podľa informácií agentúry dôjsť aj na väčšiu adresnosť trinástych dôchodkov. Rezort práce to však odmietol. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny žiadne zmeny v trinástom dôchodku nechystá a ani žiadna takáto požiadavka neprišla z ministerstva financií,” uviedlo pre agentúru SITA tlačové oddelenie ministerstva práce.
To však ešte neznamená, že sa o zásahoch do trinástych dôchodkov v koalícii nehovorí. Vláda dlho popierala špekulácie aj o zavedení dane z finančných transakcií, no potom ju aj tak zaviedla, aj keď v inej podobe, ako pôvodne uvádzali médiá a ich zdroje.
13. dôchodok zaviedla v roku 2020 vláda Igora Matoviča. Predtým dôchodcovia dostávali takzvaný Vianočný príspevok, zavedený v roku 2006, vo výške 100 eur. Neskôr, v roku 2019 ho vláda zdvojnásobila na 200 eur, pričom sa výrazne rozšíril aj okruh jeho poberateľov až na 1,3 milióna ľudí.
V roku 2020 zaviedla vláda 13. dôchodok, ktorý už nemal jednotnú výšku, ale suma sa odvíjala od sumy poberaného dôchodku tak, že dôchodcovia s najnižšími dôchodkami dostali najviac peňazí. V roku 2023 bol 13. dôchodok už vyplácaný jednotne, ako mimoriadna dávka 300 eur pre každého. Vláda Roberta Fica však v roku 2024 zaviedla 13. dôchodok ako riadnu dôchodkovú dávku a jej sumu odvodila od priemerného dôchodku daného typu za predchádzajúci rok. Seniori tak dostali v decembri 606,30 eur, pričom invalidným dôchodocom, vdovcom, vdovám a sirotám s nárokom na príslušný dôchodok boli vyplatené sumy zodpovedajúce priemernému dôchodku v predchádzajúcom roku, najmenej však 300 eur.
V roku 2025 sa má 13. dôchodok zvýšiť a štát to bude stáť približne 900 miliónov eur.
Po väčšej adresnosti však nevolá len opozícia, ale aj ekonómovia. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje na problém plošného vyplácania trinásteho dôchodku. Podľa údajov Sociálnej poisťovne dostáva až 58 % dôchodcov viac peňazí ako ľudia, ktorí zarábajú čistú minimálnu mzdu, pričom takmer 108 000 seniorov poberá mesačne vyše 1 000 eur. Plošné vyplácanie trinástych dôchodkov tak podľa inštitútu zahŕňa aj ľudí, ktorí nie sú v skutočne finančne nepriaznivej situácii.
Podľa INESS by bolo efektívnejšie zaviesť adresnejší systém, kde by trinásty dôchodok smeroval najmä k nízkopríjmovým seniorom. Ak by ho nedostávali dôchodcovia s príjmom nad 1 000 eur, štát by mohol ušetriť približne 65 miliónov eur. Ak by dávka nebola vyplácaná dôchodcom s príjmom vyšším ako čistá minimálna mzda (616 eur), úspora by dosiahla 398 miliónov eur – čo je takmer štvornásobok príjmov z plánovaného zvýšenia dane z príjmov fyzických osôb a necelá polovica plánovaných výdavkov na trináste dôchodky na rok 2025.
Dôchodky na Slovensku nie sú vysoké, ale výdavky štátu na ne áno. Spôsobuje to najmä stúpajúci počet dôchodcov a viac priznaných (najmä predčasných) dôchodkov, čo vytvára tlak na štátny rozpočet. Národný kontrolný úrad (NKÚ) upozorňuje, že výdavky na starobné, predčasné dôchodky a ich valorizáciu rýchlo rastú. Problémom je najmä financovanie predčasných dôchodkov po 40 odpracovaných rokoch a zavedenie plošného trinásteho dôchodku.
Sociálna poisťovňa sa už v súčasnosti nachádza v deficite, pričom rastúce výdavky situáciu ďalej zhoršujú. Vlani táto inštitúcia vyrobila stratu vo výške takmer troch miliárd eur, pričom odborníci hovoria o ďalšom navyšovaní dlhu. NKÚ teda odporúča, aby sa 13. dôchodok vyplácal adresnejšie a aby boli zavedené opatrenia na stabilizáciu verejných financií. Dôchodcovia totiž predstavujú naozaj významnú položku na výdavkovej strane rozpočtu.
„Kľúčové bude z pohľadu našich analytikov, odborníkov z kontrolného úradu, nájsť rovnováhu medzi nevyhnutným znižovaním deficitu a stabilizovaním verejného dlhu a významnými výdavkami pre podporu dôležitých investičných projektov. Výzvou pre vládu je taktiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov, pričom čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori, chýba pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci,“ približuje šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
