Trendy v penzijných systémoch vo svete

Vo vyspelých krajinách sa neustále predlžuje stredná dĺžka života a pôrodnosť klesá. Dôsledkom je starnutie obyvateľstva. Už teraz je menej než každý šiesty Európan starší 65 rokov. Vôbec najstaršie obyvateľstvo má Japonsko, kde na každého občana staršieho 65 rokov pripadá iba 2,6 osoby v produktívnom veku. Tlak na dôchodkové systémy je veľký a výplata penzií predstavuje pre štátnu pokladňu väčšiny krajín značnú finančnú záťaž. Zmeny v parametroch penzijného systému sú tak nutné. Aké sú hlavné súčasné svetové trendy v dôchodkových systémoch?

1) Zvyšovanie dôchodkového veku

K zvyšovaniu dôchodkového veku dochádza vo väčšine vyspelých krajín sveta. Vo väčšine vyspelých krajín je už v súčasnosti dôchodkový vek 65 rokov pre mužov i ženy. Podľa súčasnej právnej úpravy by v roku 2030 mal byť dôchodkový vek pre mužov a bezdetné ženy 65 rokov. Zvyšovanie dôchodkového veku je sprevádzané postupne. V roku 2012 bude dôchodkový vek v Českej republike pre muža a bezdetné ženy 63 rokov. Dnešní dvadsiatnici však možná odídu do dôchodku ešte neskôr. V mnohých krajinách je totiž dôchodkový vek ešte vyšší:

• vo Veľkej Británii je súčasný dôchodkový vek pre mužov  65 rokov a pre ženy 60 rokov, dochádza však k postupnému zvyšovaniu dôchodkového veku a v roku 2020 budú ženy odchádzať do dôchodku rovnako v 65 rokoch, v roku 2024 bude dôchodkový vek robiť 66 rokov, v roku 2034 už 67 rokov a v roku 2044 dokonca 68 rokov
• v Nórsku a na Islande je dôchodkový vek 67 rokov pre mužov i ženy
• v Dánsku je dôchodkový vek  65 rokov, postupne sa však zvyšuje na 67 let od roku 2024 pre mužov i ženy
• v Nemecku je dôchodkový vek  v súčasnosti 65 rokov pre mužov i ženy, dochádza však k postupnému zvyšovaniu na 67 rokov a to bude platiť pre mužov i ženy narodené v roku 1964 a neskôr
• v USA je dôchodkový vek 66 rokov pre mužov i ženy, postupne sa však zvyšuje na 67 rokov

2) Znevýhodňovanie predčasného dôchodku

S predlžovaním dôchodkového veku sa zvyšuje počet občanov využívajúcich možnosti odísť do predčasného dôchodku. Napriek tomu, že je predčasný dôchodok pre občana nižší než keby odišiel do klasického starobného dôchodku, obľuba predčasného dôchodku v Európe rastie.  Európania si radšej počas svojho aktívneho života vytvoria vlastné úspory, ktoré sú pre mnohých z nich vyššie než štátna penzia a odchádzajú do predčasného dôchodku. Pretože však počet predčasných dôchodcov rastie, dochádza vo väčšine vyspelých krajinách k väčšiemu finančnému znevýhodneniu predčasného dôchodku a zvýšeniu dôchodkového veku pre nárok na predčasný dôchodok.

V Česku je možné podľa súčasnej legislatívy odísť do predčasného dôchodku tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku, pri splnení podmienky 25 rokov poistenia. V Česku je predčasný dôchodok krátený za každých začatých 90 dní o 0,9 %. Pri odchode do dôchodku o tri roky je tak penzia krátená o 10,8 %. Napr. vo Francúzsku je možné odísť do predčasného dôchodku už v 55 rokoch, ale penzia je za každý rok odchodu do dôchodku skôr krátené o 7 %, v Španielsku je možné odísť do predčasného dôchodku v 61 rokoch, ale penzia je za každý rok odchodu do dôchodku skôr krátená o 6,8 % a v Portugalsku je možné odísť do predčasného dôchodku v 55 rokoch, ale penzia je za každý rok odchodu do penzie skôr krátená o 4,5 %. Odchod do predčasného dôchodku už teraz v niektorých krajinách spozná občan na svojom dôchodku veľmi citeľne.

3) Zvyšovanie potrebného počtu rokov poistenia

V tomto roku je v Česku potrebné splniť podmienku 25 rokov poistenia, aby občan pri dosiahnutí dôchodkového veku mal nárok na starobný dôchodok. Doba poistenia je zjednodušene povedané doba, kedy občan odvádza sociálne poistenie, napr. keď je zamestnaný. Zo zákona existuje aj náhradná doba poistenia, kedy občan neodvádza poistné a napriek  tomu je táto doba započítaná ako doba poistenia pre dôchodkové účely (napr. rodičovská dovolenka...) Potrebná doba poistenia sa však postupne zvyšuje tak, aby v roku 2018 musel občan splniť podmienku 35 rokov poistenia. Ak nebude táto podmienka splnená, nebude mať občan nárok na starobný dôchodok a bude odkázaná na sociálne dávky (ktoré sú výrazne nižšie). V Českej republike, tak  ako vo väčšine vyspelých krajín, dochádza k sprísňovaniu podmienok pre výplatu dôchodkov. V západnej Európe sú nároky na počet rokov sú nároky na počet rokov poistenia ešte „tvrdšie“. Vo väčšine krajinách musia občania splniť podmienku 40 rokov poistenia. V Holandsku alebo v Belgicku dokonca 45 rokov poistenia.

4) Zvyšovanie úlohy dobrovoľného sporenia

Už teraz napr. vo Veľkej Británii, USA, Írsku, na Novom Zélande alebo v Japonsku dosahuje štátna penzia z priebežného systému cca 40 % čistého príjmu dosahovaného pred odchodom do dôchodku u občana poberajúceho celý život priemernú mzdu. V týchto krajinách je vlastné sporenie nutnosťou a tento trend sa presúva do všetkých vyspelých krajín. Výsledná penzia sa teda skladá väčšinou z troch častí – štátna penzia z priebežného penzijného systému, penzie z povinného sporenia v penzijných fondoch a z dobrovoľného sporenia. Príjmy z dobrovoľného sporenia v rôznych finančných produktoch je dokonca najdôležitejším príjmom občanov v dôchodku nielen v USA, Veľkej Británii či v Írsku, ale aj v Holandsku alebo v Dánsku. Najskôr si na vlastnú penziu začínajú sporiť Briti, v priemere už v 28 rokoch. Vyspelé štáty podporujú dobrovoľné sporenie, napr. štátnym príspevkom pri splnení zákonných podmienok u podporovaného finančného produktu.

Ako správne porovnávať mzdu a penziu?

Z hrubej mzdy zamestnanca vo všetkých členských krajinách OECD je zrazená daň z príjmu fyzických osôb a sociálne poistenie (myslené sociálne a zdravotné dokopy). Čistá mzda zamestnanca je potom nižšia a aj tieto povinné odvody. Z dôchodku sa však daň a poistenie v mnohých krajinách neodvádza alebo majú dôchodcovia nižšie sadzby čí významné daňové zvýhodnenie. Napr. v Českej republike je od dane z príjmu oslobodený v tomto roku dôchodok vo výške 36 násobku minimálnej mzdy, tj. do výšky 288 000 korún za rok. Dani teda zodpovedá až časť dôchodku nad 24 tisíc korún mesačne, takto vysoký dôchodok má dôchodca v Česku výnimočne. Zjednodušene teda môžeme povedať, že v Česku sú dôchodky vyplácané už čisté. Preto nie je úplne presné porovnávať hrubú mzdu a dôchodok, ako sa často deje. Lepšie je porovnávať náhradový pomer ako pomer čistého dôchodku k čistej mzde. Tento pomer je uvedený v priloženej tabuľke.

Uvedený je náhradový pomer plynúci z priebežného systému a fondového systému (pokiaľ je v krajine zavedený). Napr. v Českej republike je zavedený iba priebežný systém (pay-as-you-go), úspešný troj-pilierový systém funguje v mnohých vyspelých krajinách sveta – vo Švajčiarsku, vo Francúzsku, vo Fínsku, na Novom Zélande či v Austrálii. Je však už zavedený aj vo východnej Európe – v Poľsku a na Slovensku. Výška dobrovoľného sporenia je závislá na každom jednotlivcovi, a preto v tabuľke nie je tento príjem občanov vôbec zohľadnený.

Kde si žijú dôchodcovia najlepšie?

Životná úroveň dôchodcov je v priemere najvyššia v Luxembursku, Holandsku a krajinách Škandinávie. V týchto krajinách je výsledný príjem penzistov (so započítaním miery sporenia a čerpania vlastných úspor) v porovnaní s príjmom dosahovaným pred odchodom najvyšší. Občania sa tu dožívajú aj najvyššieho veku a najďalej si teda penziu užijú. Predovšetkým penzisti v Škandinávii sú na tom zdravotne dobre a žijú veľmi aktívny život. Dôvodom je veľmi zdravý životný štýl severanov.

Čistý náhradový pomer vo vybraných krajinách (porovnanie dôchodku k čistej mzde u mužov)

Prameň: OECD, Pensions at a Glance 2009: Retirement-Income Systems in OECD Countries, ISBN 9789264060715