Vek odchodu do dôchodku
Doteraz sme boli pri určovaní dôchodkového veku zvyknutí na zaužívanú tabuľku. Mužom určovala hranicu medzi pracovným životom a penziou podľa dátumu narodenia. Pri ženách sa bral do úvahy aj počet vychovaných detí. Novela zákona však určovanie dôchodkového veku podľa tabuľky ruší.
Namiesto toho bude kľúčovým faktorom stredná dĺžka života. Ide o automatický mechanizmus, ktorý reaguje na demografické zmeny v populácii štátu. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sú podobné mechanizmy bežnou súčasťou dôchodkových systémov vo vyspelých krajinách. Touto zmenou by sa mala posilniť schopnosť štátu vyplácať sľúbené dôchodky v budúcnosti.
Ak vás teda od predpokladaného odchodu do dôchodku delí niekoľko desaťročí, zatiaľ je zbytočné zamýšľať sa nad presným rokom. Stredná dĺžka života sa neustále mení podľa diania v spoločnosti, takže akékoľvek predpovede sú iba orientačné.
40 odpracovaných rokov
V novele zákona sa však spomína jedna konkrétna hodnota spojená s odchodom do penzie – 40 odpracovaných rokov. Táto možnosť je do zákona o sociálnom poistení pridaná najmä pre ľudí, ktorí pracujú v náročných podmienkach a vysoký vek by im bránil vo výkone práce. Ide o akúsi náhradu odchodu do predčasného dôchodku, ktorý v novom systéme už nenájdete.
Pokiaľ odídete na dôchodok za týchto okolností, musíte sa pripraviť na dočasné zníženie dôchodku. Podľa ministerstva práce to bude konkrétne 0,3 % za každý mesiac, ktorý vás bude v čase odchodu do penzie deliť od zákonom stanoveného dôchodkového veku.
Príspevok pre rodičov
Ďalšou významnou zmenou, ktorá čaká náš dôchodkový systém od roku 2023, je možnosť prispievania na dôchodok vlastným rodičom. Pracujúci človek bude môcť časť zo svojich odvodov venovať rodičom, osvojiteľom alebo osobe so sociálnym poistením, ktorá mu poskytovala rodičovskú starostlivosť.
Cieľom tejto zmeny je kompenzácia nevýhody z hľadiska dôchodkového systému, do ktorej sa rodič dostáva počas výchovy dieťaťa. Výsledkom snahy o vyrovnanie týchto rozdielov je nárok na 2 x 1,5 % zo zaplatených odvodov pracujúceho človeka. Sociálna poisťovňa ich začne vyplácať v roku 2023 dôchodcom, ktorých si pracujúci človek vyberie. Dieťa tiež môže zrušiť nárok na rodičovský príspevok svojou žiadosťou podanou do konca októbra 2022.
Ministerstvo práce tvrdí, že príspevok vyplácaný ako bonus k dôchodku rodičov nebude mať negatívny vplyv na dieťa. Znamená to, že sa neprejaví na výške odvodov či budúcom dôchodku pracujúceho človeka.
Výpočet nových dôchodkov
Novela zákona neprináša zmeny iba z hľadiska určovania dôchodkového veku a rodičovských bonusov. Nový systém zasiahne aj samotnú sumu, ktorá bude dôchodcom určovať výšku ich mesačného príjmu zo sociálneho poistenia. Kľúčovým pojmom je v tomto bode aktuálna dôchodková hodnota (ADH).
Jedným z čísel vystupujúcich vo vzorci na výpočet výšky dôchodku je práve ADH, ktorá sa doteraz každý rok k 1. januáru prepočítavala podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Po novom sa však nebude brať do úvahy 100 % priemernej mzdy, ale iba 95 % z tejto hodnoty.
Čo to znamená v praxi? Doteraz sa nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve v 3 kvartáloch dvoch predchádzajúcich rokoch prejavil aj na raste dôchodkov. Ak sa teda priemerná mzda zvýšila o 4 %, to isté čakalo od 1. januára ďalšieho roku aj penzistov. Po novom sa však nárast priemernej mzdy prenásobí 0,95 a až potom sa aplikuje na rast dôchodkov. V tomto príklade by to znamenalo nárast o 4 % x 0,95 = 3,8 %.
Význam novely zákona o dôchodku
V tomto bode sa otvára priestor na otázku: „Prečo vlastne ministerstvo práce robí tieto zmeny?“ Odpoveď spočíva v udržateľnosti a zlepšení verejných financií. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa efekt tejto novely zákona prejaví až v roku 2029. Práve vtedy by mala nastať stabilizácia priemerného obdobia poberania dôchodku medzi jednotlivými generáciami, čo by podľa rozpočtovej rady znamenalo medzigeneračnú spravodlivosť.
Táto novela zákona má zároveň splniť požiadavku Európskej únie zameranú na zlepšenie verejných financií o 1,8 %. Ministerstvo práce si cieľ nastavilo ešte vyššie. Podľa ich výpočtov by nový dôchodkový systém mal zlepšiť udržateľnosť verejných financií až o 2,5 % z HDP v priebehu nasledujúcich 50 rokov.