Zdroj: Shutterstock
Základnou otázkou po skončení strednej či vysokej školy je, či sa treba hlásiť v zdravotnej či Sociálnej poisťovni. Zdravotné poistenie totiž za študenta platí do 25. roku jeho života štát. Pri sociálnom poistení to neplatí, ľudia si ho začínajú platiť až po tom, ako sa zamestnajú alebo začnú podnikať.
Mladým absolventom sa po skončení školy vynárajú rôzne otázky z hľadiska zdravotného poistenia. Napríklad, či sa treba hlásiť v zdravotnej poisťovni, či treba niečo platiť už od júna daného roka, alebo si počas letnej brigády robiť starosti so zdravotnými odvodmi.
V prvom rade treba vedieť, kedy už za absolventa po skončení školy neplatí zdravotné poistenie štát. Po ukončení strednej školy štát za študenta uhrádza zdravotné poistenie ešte do konca letných prázdnin. To v praxi znamená, že sa o zdravotné poistenie nemusia starať do 31. augusta 2021.
Po ukončení vysokej školy štát za študenta uhrádza zdravotné poistenie iba do dňa zloženia štátnej záverečnej skúšky. Treba si tiež pamätať, že posledným dňom, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť za vysokoškoláka zdravotné odvody, je deň štátnic, nie deň promócie.
Tip: Aké povinnosti má dobrovoľne nezamestnaná osoba?
Keď sa teda stredoškolákovi skončia letné prázdniny, od 1. septembra 2021 si musí začať platiť zdravotné odvody sám. Samoplatiteľom sa stáva vtedy, ak už nepokračuje v štúdiu, nie je evidovaný na úrade práce, nie je zamestnaný alebo nezačne podnikať.
„Kto sa rozhodne plynule pokračovať v štúdiu na vysokej škole v tom istom roku, je poistencom štátu aj v období prázdnin do zápisu na vysokú školu,“ hovorí Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.
Stredoškolák po skončení školy môže platiť zdravotné odvody ako:
Vysokoškolák na druhej strane musí začať riešiť svoje zdravotné odvody spravidla ešte pred letom. To v praxi znamená, že hneď na druhý deň po skončení vysokej školy si musí tento poistenec začať uhrádzať poistné sám.
Toto pravidlo však, podobne ako pri stredoškolákovi, neplatí, ak sa prihlási na úrade práce, začne podnikať alebo sa zamestná. Ak však ide o absolventa bakalárskeho štúdia, ktorý ešte bude pokračovať v štúdiu II. stupňa, naďalej platí zdravotné odvody štát.
Ak však absolvent vysokej školy ukončil štúdium v zahraničí, oznamovaciu povinnosť zo zákona nemá. Zdravotné poisťovne ale odporúčajú, aby to napriek tomu študenti urobili.
Vysokoškolák po skončení školy môže platiť zdravotné odvody ako:
Poistencami štátu sú aj študenti doktorandského štúdia. Platí to však len v prípade, ak ide o štúdium v dennej forme, neprekročili štandardnú dĺžku štúdia pre daný doktorandský program, nezískali ešte iné vysokoškolské vzdelanie III. stupňa alebo študent nemá viac ako 30 rokov. Doktorandské štúdium sa potom končí dňom obhajoby dizertačnej práce.
Iná situácia pri absolventoch nastáva v prípade sociálneho poistenia. Študenti, či už vysokej alebo strednej školy, počas školy nie sú povinní platiť odvody do Sociálnej poisťovne a neplatí ich ani štát. Sú teda bez sociálneho poistenia a dávok.
Po skončení školy preto nemajú voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti. Ani prihlasovacie, oznamovacie či odvodové. Sú tak po škole aj bez nároku na nejaké plnenie zo sociálneho poistenia. Študenti si ho však počas školy môžu platiť dobrovoľne.
Povinnosti voči Sociálnej poisťovni majú iba študenti, ktorí sú zároveň poberatelia sirotského dôchodku. V situácii, keď napríklad menia svoju školu, prerušia ju alebo ju skončia. Dôvodom je totiž podmienka nároku na výplatu sirotského dôchodku.
Nárok im zaniká dňom, kedy prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom. V praxi to znamená, že v prípade študenta to je skončenie školy. Poberateľmi tiež prestávajú byť vtedy, keď dovŕšia vek 26 rokov života.
To, či poberateľ sirotského dôchodku študuje, sa preukazuje potvrdením od danej školy. Sociálna poisťovňa si to ale v praxi môže overiť aj vo vlastnej réžii. Študent tak nemusí oznamovať, že sa niečo zmenilo.
Výnimkou sú len študenti tých škôl, ktoré nie sú v registri rezortu školstva. Z neho totiž Sociálna poisťovňa čerpá aj informácie o poberateľoch sirotského dôchodku. Spravidla ide o školy, ktoré spadajú pod rezorty vnútra či obrany.
Pre tieto prípady platí, že študenti musia potvrdenie predkladať. Rovnakú povinnosť majú aj študenti, ktorí majú školu v zahraničí.
Väčšina absolventov tak nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti. Tie prichádzajú až vtedy, keď sa človek uplatní na trhu práce. To znamená - zamestnanie alebo začiatok podnikania.
V prípade zamestnania však všetky povinnosti, či už oznamovacie alebo odvodové, vybavuje zamestnávateľ. Ten ho v poisťovni zaregistruje a odvádza z jeho výplaty sociálne poistenie.
Ak študent pracuje ako brigádnik, tiež to nemusí oznamovať Sociálnej poisťovni. To neplatí vtedy, ak brigádnik poistné neplatí a čestným vyhlásením si u svojho zamestnávateľa uplatní takzvanú odvodovú výnimku. Vtedy zamestnávateľ nemusí z jeho príjmu do 200 eur mesačne platiť poistné na dôchodkové poistenie a študentovi tak zostane na výplatnej páske viac. Ak však zarobí viac, zo sumy nad touto hranicou už poistné platiť treba. Výnimku na túto úľavu si pritom študent môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa pri brigáde.
Keď začne študent podnikať napríklad ako živnostník, spravidla prvý rok nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti. Povinnosti mu môžu vzniknúť až v ďalšom roku po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. Vtedy mu Sociálna poisťovňa prepočíta, či mu vznikla odvodová povinnosť a v akej bude výške.
Redakcia
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
