Slovensko starne. Nízke dôchodky nebudú jediný problém

Zastropovanie dôchodku penziám nepomôže

Slovensko razí podobný demografický vývoj ako zvyšok Európy. Počet tých, ktorí pracujú a vyživujú sociálny a dôchodkový systém, neustále klesá. Poslanci v tomto roku dokonca schválili zastropovanie odchodu do dôchodku na vek 64 rokov, čo vyšším dôchodkom tiež nepomôže.

Podľa OVB sa napríklad počet seniorov nad 60 rokov do roku 2050 zdvojnásobí z 0,9 na 1,8 milióna  a počet obyvateľov v optimálnom veku 25-54 rokov klesne na 34 %. Pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami sa dramaticky otočí. Z dnešných 1,6 bude zrazu len 0,8 pracujúceho na dôchodcu.

„Vzhľadom na demografický vývoj na Slovensku nebude štát v budúcnosti schopný zabezpečiť primerané dôchodky z I. piliera. Uvedomuje si to i slovenská vláda, ktorá okrem vstupu do II. piliera, podporuje aj dobrovoľné dôchodkové sporenie v III. pilieri,“ hovorí Martin Višňovský, člen predstavenstva NN dôchodkových spoločností a prezident Asociácie DDS.

Logicky je preto nutné pozerať sa po ďalších možnostiach dofinancovania dôstojne staroby.  Nie je to však len druhý, či tretí pilier, ale aj snaha znížiť svoje zadlženie a investovať financie na dlhšie obdobie s čo najvyššou možnosťou zhodnotenia.

Pribudne štvrtý pilier

Zvyšovanie priemerného veku na Slovensku má najzásadnejší vplyv na príjem na dôchodku zo štátneho systému. „Dnešná miera náhrady (44,9 % v roku 2017) môže o tridsať rokov klesnúť až o 20 - 40 percent. Aj keď by sa naplnili oveľa optimistickejšie prepočty ministerstva financií s poklesom o mínus desať percent, je to stále zásadný prepad. Pretože už dnešná úroveň dôchodkov je pociťovaná ako neúmerne nízka. Pritom v skutočnosti dnešní štátni dôchodcovia prežívajú z hľadiska príjmov zlatý vek,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovenska.

Aj z toho dôvodu sa prestáva hovoriť o trojnožke dôchodkového zabezpečenia a čoraz viac sa skloňuje 4. dôchodkový pilier, ktorý predstavuje nadstavbu k existujúcemu dôchodkovému systému.

V princípe ide o dlhodobé sporenie prostredníctvom rôznych foriem investovania s cieľom použiť takto vytvorené finančné zdroje na zabezpečenie sa na dôchodok. Svoj štvrtý pilier je možné vytvoriť z akéhokoľvek finančného produktu, ktorý je vhodný ako investícia.

Keďže ide o dlhodobé sporenie, aj tu platí, že výšku úspor na dôchodok najviac ovplyvňuje dĺžka sporenia a typ fondu, v ktorom zhodnocujete svoje vklady.

Graf: Aký bude vývoj populácie podľa veku v rokoch 2016 až 2080

Zdroj: Eurostat

Slovákom hrozia reverzné hypotéky

Vízia nízkych dôchodkov v kombinácii s faktom, že Slovensko sa enormne zadlžuje, vyzerá hrozivo. Navyše doba splatnosti dlhu u mnohých presahuje ich vstup do dôchodku. To môže v znamenať kolaps pre rodinné financie.

„Dnes má Slovensko historicky najviac dlžníkov, ktorí budú splácať hypotéku ešte po sedemdesiatke. Konkrétne 10 % jednotlivcov a takmer 6 % dvojíc. Pri výraznom zostarnutí populácie bude príjem stále väčšej časti dlžníkov v poslednej tretine splácania klesať. Pritom podiel dlžníkov v seniorskom veku jednoznačne porastie,“ hovorí Marián Búlik.

Prirodzene pre dnešných dlžníkov nie je nič príjemné klesnúť s príjmom o desiatky percent, pričom ich percentá na úveroch môžu vzrásť. Tejto situácii sa prispôsobia aj banky.

„Banky sa budú snažiť ešte výraznejšie znížiť výšku splátky, aby zaťažovala príjem čo najmenej. Viem si predstaviť, že dnešné štandardné anuitné splátky nahradí splácanie s klesajúcou splátkou. Takisto sa na slovenský trh pravdepodobne dostanú reverzné hypotéky. To znamená, že splácanie hypotéky prevezme finančná inštitúcia výmenou za to, že po smrti pôvodného obyvateľa nehnuteľnosť prejde do jej vlastníctva, “ hovorí o budúcnosti mnohých dlžníkov M. Búlik.

Úvery budú banky rozdávať opatrnejšie

Už dnes je financovanie nového bývania hypotékou stále náročnejšie. Stopercentné hypotéky vymizli z trhu a ako bude obyvateľstvo starnúť, je vysoká pravdepodobnosť, že práve z dôvodu nesplatenia dlhu pred penziou sa percento financovania nehnuteľnosti hypotékou ešte zníži. To sa dotkne všetkých.

„Banky dnes v rámci oddelení risku analyzujú trhové ceny nehnuteľností vo svetle predpokladaného ekonomického vývoja. Len čo klesne flexibilita trhu, budú pristupovať oveľa opatrnejšie k záložnému právu. Kým pred pár rokmi sme boli zvyknutí na 100-percentné hypotéky a dnes je štandardom hranica 80 %, nemusí byť v budúcnosti prekvapením iba 50 % ako absolútny strop,“ dodáva M. Búlik

Je na čase pristupovať zodpovedne k vlastnej starobe

Dnešní tridsiatnici, ktorí si berú hypotéky, na dôchodok ešte príliš nemyslia. Lákavé takmer nulové úroky však po pár rokoch môžu vrásť o celé percentá. Navyše, po dosiahnutí dôchodkového veku a často aj skôr, môže príjem človeka výrazne klesnúť. Preto je na mieste zodpovedný prístup k plánovaniu financií.

Nezadlžovať sa s prílišným optimizmom, ale naopak, zbavovať sa drahých, najmä spotrebných úverov. Časy rastúcich platov a nízkej nezamestnanosti totiž môžu s príchodom krízy veľmi rýchlo skončiť. Navyše nebude príjemné zistenie, že byt, ktorý človek celý život splácal, nakoniec neostane deťom, ale pre nerozvážne plánovanie sa ocitne v reverznej hypotéke.