Do 16 rokov veku sú takmer všetky deti považované za študenta. Osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na štúdium môže byť považovaná za študenta až do veku 26 rokov. Musí sa však jednať o dennú (priebežnú) formu štúdia.
Stredoškoláci sú považovaní za študentov až do konca prázdnin. Nezáleží, či má v ruke maturitný alebo vyučný list, za študenta je považovaný až do 31.8. aj keby už nešiel ďalej študovať.
Vysokoškolský študent však prestáva byť študentom v deň vykonania štátnej záverečnej skúšky.
Nárok na dávky zo sociálneho poistenia
Študent sociálne poistenie neplatí a neplatí ho za neho ani štát a tak nemá nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Podmienkou nároku je totiž obvykle existencia poistenia nejakú dobu.
Napríklad, aby si tehotná žena mohla žiadať o materské, musela by platiť poistné na nemocenské poistenie v posledných dvoch rokoch aspoň 270 dní pred pôrodom (cca 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu). Túto podmienku tak väčšina vysokoškoláčiek prípadne stredoškoláčiek nespĺňa.
Aby ste si mohli žiadať o dávku v nezamestnanosti, musíte platiť poistné v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaevidovaním na úrade práce. Študenti po škole, ktorí sa zaevidujú na úrade práce, tak podmienku odpracovaných štyroch rokov nesplňajú.
Výnimka kvôli úrazu v škole či chorobe z povolania
Jedinou výnimkou sú situácie, kedy žiak počas vyučovania utrpí úraz alebo mu vznikne choroba z povolanie pri praktickej výčbe (napr. poranenie ruky na drevárskej škole s trvalými následkami). Po predložení žiadosti a splnení podmienok, môže žiak poberať úrazové dávky.
Obdobie štúdia sa nezapočítava do obdobia na zohľadnenie odpracovaných rokov pre dôchodkové účely.
Ak by študent chcel byť počas štúdia sociálne poistený, môže využiť dobrovoľné poistenie (pokiaľ nie je zamestnaný alebo nepodniká).
Foto: Shutterstock
Študent a práca
Počas celého štúdia nemá študent voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. Teda nemusí oznamovať začiatok, prerušenie či ukončenie štúdia Sociálnej poisťovni, ani nemusí platiť poistné.
Iná situácia je však, ak je študent zároveň poberateľom sirotského dôchodku. Vtedy má voči Sociálnej poisťovni povinnosti, ale preto, že poberá dôchodok a nie preto, že je študent.
Ak sa študent počas štúdia zamestná, prihlá si ho zamestnávateľ a platí za necho poistné na sociálne poistnenie. Obdobie, kedy je študent takto poistený sa mu zhodnotí pri posudzovaní nároku na niektorú dávku (materské, dávku v nezamestnanosti)
Tabuľka: Aké sociálne poistenie platí pracujúci študent
Práca na základe pracovnej zmluvy či dohody (okrem dohody o brigádnickej činnosti) |
Poistenie | Študent | Zamestnávateľ |
nemocenské | 1,4 % | 1,4 % |
dôchodkové | 7 % | 17 % |
poistenie v nezamestnanosti | 1 % | 1 % |
úrazové poistenie | xxx | 0,25 % |
garančné poistenie | xxx | 0,80 % |
poistné do rezervného fondu solidarity | xxx | 4,75 % |
Práca na základe dohody o brigádnickej činnosti |
Poistenie | Študent | Zamestnávateľ |
nemocenské | xxx | xxx |
dôchodkové | 7 % | 17 % |
poistenie v nezamestnanosti | xxx | xxx |
úrazové poistenie | xxx | 0,25 % |
garančné poistenie | xxx | 0,80 % |
poistné do rezervného fondu solidarity | xxx | 4,75 % |
Ak študent pracuje na základe dohody o brigádnickej činnosti, je z jeho zmluvy odvádzané iba poistné na dôchodkové poistenie.
Zákon umožňuje neplatiť poistné na dôchodkové poistenie ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem študenta nie je vyšší ako 200 eur.
Študent vyplní Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov a poskytne ho zamestnávateľovi. Túto výnimku však môže študent uplatniť len u jedného zamestnávateľa (ak by súčasne pracoval u viacerých zamestnávateľov).
V prípade, že by študent dosiahol vyšší príjem ako 200 eur, odvedie sa mu poistné na dôchodkové poistenie z príjmu nad hranicou 200 eur. Ak by napr. zarobil 500 eur, poistné na dôchodkové poistenie sa vypočíta z 300 eur (500-200). Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa suma 200 eur neodpočítava.
Miroslava Hrášková
V článkoch sa najradšej venuje problematike daní, dávok a dôchodkov. Okrajovo spracováva aj oblasť financovania bývania, termínovaných vkladov a sporenia. Vyštudovala hospodársku politiku na ekonomicko-právnej fakulte Masarykovej... Ďalšie články autora.