Rodič je v domove dôchodcov, ale nevládze platiť. Čo bude ďalej?

Na zariadenie pre seniorov nemôže padnúť celý dôchodok 

Za umiestnenie v zariadení pre seniorov sa platí poplatok, ktorý sa nazýva úhrada za sociálnu službu. V domovoch dôchodcov, ktoré fungujú v réžii samospráv (t. j. nie v súkromných zariadeniach pre seniorov, ktoré podnikajú za účelom dosahovania zisku) sa jej výška určuje v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo VÚC; odvíja sa najmä od tzv. ekonomicky oprávnených nákladov (napr. náklady na mzdy a platy, energie, vodu, nájomné apod.), ktorých výšku musí zariadenie pre seniorov zverejniť na svojich webových stránkach (a ak ich nemá, na inom verejne dostupnom mieste). 

Poplatok za umiestnenie v zariadení sa v prvom rade pokrýva z dôchodku seniora. Nie každý klient domova dôchodcov však poberá penziu, ktorá je aspoň taká vysoká alebo dokonca ešte vyššia, než stanovená úhrada za sociálnu službu. Neznamená to však, že by nemohol zotrvať v zariadení; na úhradu sociálnej služby dokonca ani v tomto prípade nemusí použiť celý svoj dôchodok. Podľa zákona má právo ponechať si z neho časť zodpovedajúcu 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (aktuálne teda 25 % z čiastky 234,42 eura mesačne, t. j. 58,605 eura mesačne). Tieto prostriedky môžu seniori investovať podľa svojich preferencií, prípadne ich aj sporiť do budúcna. 

Čo ak sa z penzie nepokryje celá úhrada za sociálnu službu 

Pokiaľ je dôchodok vášho rodiča natoľko nízky, že nepostačuje na vyrovnanie úhrady za umiestnenie v domove dôchodcov, bude sa zariadenie snažiť vyriešiť dlh nasledovne:

1) môže uzatvoriť zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu s ktoroukoľvek fyzickou osobou, ktorá je ochotná dobrovoľne doplácať chýbajúcu čiastku za seniora – nemusí ísť vždy o  potomkov klienta; nebýva výnimkou, že dlh hradia aj iní členovia rodiny, napr. netere, súrodenci apod. (často ide o osoby, ktoré sa so seniorom dohodnú na tom, že po jeho smrti budú závetom ustanovené ako dedičia jeho majetku).

2) pokiaľ sa na úhradu dlhu nenájde nijaký dobrovoľník, prechádza povinnosť platenia za sociálnu službu na zaopatrené plnoleté deti Zaopatrené plnoleté deti sú povinné doplácať len do tej miery, aby im po zaplatení úhrady za sociálnu službu každý mesiac zostal aspoň 1,65-násobok sumy životného minima (t. j. aktuálne 386,79 Eura). 

Ako môže domov dôchodcov postupovať voči deťom klienta 

V prípade, že na vás prejde povinnosť úhrady za sociálnu službu (ako na zaopatrené plnoleté dieťa), postupuje zariadenie seniorov podľa okolností prípadu nasledovne:

1) najskôr sa bude snažiť vyriešiť vec dohodou. S najväčšou pravdepodobnosťou vám doručí písomnú výzvu na uzatvorenie zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu. Zmluvu nemusíte akceptovať, neznamená to však, že za rodiča nebudete musieť platiť.
2) v prípade, že nebudete ochotní riešiť doplatenie dlhu za sociálnu službu formou uzatvorenia zmluvy, postúpi zariadenie záležitosť na obec, vyšší územný celok na vydanie autoritatívneho rozhodnutia, ktorým budete zaviazaní na zaplatenie úhrady zariadeniu pre seniorov namiesto rodiča umiestneného v zariadení.

Čo robiť, aby úhrada za domov dôchodcov nebola vymáhaná od vás 

Prechod povinnosti úhrady za služby poskytované v domove dôchodcov z klientov na ich deti korešponduje s vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. Táto zaťažuje deti, ktoré sú schopné sa živiť samé a spočíva v zabezpečovaní tzv. primeranej výživy tým rodičom, ktorí to potrebujú (napr. kvôli svojmu zdravotnému stavu či veku). Ak má oprávnený rodič viacero detí, musia plniť vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru ich schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí (tzn. zdravé deti s vyšším príjmom budú platiť viac, než deti so zdravotnými problémami a nižšími príjmami).

V praxi sa môžu vyskytnúť prípady, v ktorých je dôvodné, aby deti rodičom výživné neposkytovali. Typickým príkladom je situácia,  v ktorej sa rodič o potomka ani v období jeho detstva dostatočne nezaujímal a finančne ho nepodporoval. Ak by rodič od takéhoto dieťaťa žiadal výživné, súd by jeho žalobu s najväčšou pravdepodobnosťou zamietol s odkazom na rozpors dobrými mravmi. 

Na uvedenú úpravu zákona o rodine nadväzuje zákon o sociálnych službách ustanovením, podľa ktorého sa deti môžu prechodu úhrady za sociálnu službu na ich osobu vyhnúť, ak získajú právoplatné rozhodnutie súdu o neurčení vyživovacej povinnosti. Obec a vyšší územný celok musia rozhodnutie rešpektovať; po nadobudnutí právoplatnosti teda od vás nebude možné žiadať doplatenie dlhu na úhrade za sociálnu službu poskytnutú rodičovi. 

Čo ak sa nedoplatok na úhrade za sociálne služby nepodarí vymôcť od nijakej osoby 

Ak sú splnené podmienky pre to, aby zariadenie pre seniorov nemohlo pohľadávku na úhrade za sociálnu službu vymáhať ani od seniora, ani od jeho detí (napr. z dôvodu príliš nízkeho príjmu a nedostatku iného hodnotnejšieho majetku), bude ju naďalej evidovať. Podľa zákona ju však nemôže účinne vymáhať, ak povinná osoba nebude mať príjem alebo majetok, z ktorého by bolo možné ju uspokojiť. Často sa tak dlh uspokojí až v dedičskom konaní. 

V súvislosti s dedičským konaním treba dodať, že keďže seniorom v zariadení musí z dôchodku zostať zákonom stanovená čiastka, neraz sa stáva, že si z nej nasporia nemalú sumu. Tieto úspory vám však zariadenie nemôže hneď po smrti rodiča vydať, ani keď voči nemu dlh na úhrade za sociálnu službu neeviduje. Aj keby ste prichádzali do úvahy ako jediný dedič, musí sa počkať na právoplatné skončenie dedičského konania. Až podľa jeho výsledku zariadenie naloží s čiastkou tak, ako vyplýva z uznesenia o dedičstve.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.