Zdroj: Shutterstock
Ak sa s veriteľom dohodnete, že mu akýkoľvek peňažný dlh (nielen pôžičku či úver, ale tiež napr. kúpnu cenu za tovar) uhradíte formou splátok, musí tento rešpektovať ich plnenie v dojednaných termínoch. Dokiaľ jednotlivé splátky platíte v súlade s dojednaným splátkovým kalendárom, nemôže vás veriteľ úspešne žalovať o zostávajúcu dlžnú sumu.
V prípade, že sa s ktoroukoľvek splátkou omeškáte, môže veriteľ žiadať zaplatenie celého zvyšného dlhu, pokiaľ sú splnené nasledujúce podmienky:
Prvým prípadom, v ktorom smie veriteľpre omeškanie s úhradou jednej splátky zosplatniť celú dlžnú čiastku, je vaša vzájomná dohoda na tomto postupe. Niektorý zo zmluvných dokumentov týkajúci sa splácanej pohľadávky (nielen samotná zmluva, ale aj všeobecné obchodné podmienky či dohoda o uznaní dlhu) by mal teda obsahovať dojednanie nasledujúceho alebo podobného znenia:
„V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky dlhu alebo jej časti, má veriteľ právo žiadať o zaplatenie celej zostávajúcej pohľadávky.“ Ak tzv. strata výhody splátok dohodnutá nebola, môže si veriteľ na súde uplatňovať len právo na zaplatenie tých splátok, ktoré sa už stali zročnými a vy ste ich napriek tomu neuhradili.
Ďalej prichádza do úvahy strata výhody splátok vtedy, keď vám súd (napr. s ohľadom na vašu nepriaznivú majetkovú situáciu) dovolí platiť peňažný záväzok postupne a z jeho rozhodnutia zároveň výslovne vyplýva, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Ak chce veriteľ podľa dojednania o strate výhody splátok kvôli jednej dlžnej splátke urobiť zročným celý dlh, musí požiadať o jeho zaplatenie v plnej výške najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Pokiaľ to nestihne a vy ďalšiu splátku v poradí uhradíte riadne a včas, zostáva vám výhoda splátok zachovaná. Šancu na zosplatnenie celého zvyšku pohľadávky by mal veriteľ opäť až vtedy, ak by sa omeškanie opakovalo.
V právnej praxi sa vyskytuje aj názor, že osobitná žiadosť veriteľa o zaplatenie zostávajúceho dlhu nie je potrebná, keď strany výslovne dojednajú, že splatnosť celého dlhu nastáva automaticky určitým okamihom v nadväznosti na omeškanie (napr. „celý zvyšok dlhu sa stane splatným 10. dňom trvania omeškania dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek z dohodnutých splátok“). Názor sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 33 Odo 1630/2005.
Na zosplatňovanie dlhov vyplývajúcich z tzv. spotrebiteľských zmlúv uzatvorených medzi dodávateľom (profesionálnym podnikateľom) a spotrebiteľom sa vzťahuje sprísnený právny režim. Jeho cieľom je zvýšená ochrana spotrebiteľa.
Veriteľ smie urobiť zročným zvyšok dlhu voči spotrebiteľovi:
1) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
2) len vtedy, ak súčasne spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dníupozornil na uplatnenie práva na jeho zosplatnenie.
Pri plnení v splátkach začne premlčanie plynúť pre každú z nich samostatne odo dňa ich splatnosti. Pokiaľ sa však pre nesplnenie niektorej z nich stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Samotná premlčacia lehota bude plynúť 3 roky; ak by bol dlh po jeho vzniku písomne uznaný čo do dôvodu i do výšky, bude trvať 10 rokov.
Teoreticky sa pravidlá premlčania javia jednoduché. V praxi však zamiešali karty odlišné zásady zosplatňovania spotrebiteľských dlhov, ktoré spôsobili, že sa v posledných rokoch objavili (prinajmenšom) 2 rôzne právne názory na začiatok plynutia premlčacej doby práve vo vzťahu voči spotrebiteľom:
1) prvá názorová línia prijala stanovisko, že aj v prípade zosplatneného spotrebiteľského dlhu sa začiatok premlčacej doby odvíja od zročnosti splátky, kvôli ktorej veriteľ uplatnil právo na úhradu celého zostatku dlhu (napr.rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26CoCsp/7/2021),
2) druhá línia naopak prezentovala názor, že premlčanie začína plynúť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, ktoré musia ubehnúť, aby veriteľ od spotrebiteľa mohol žiadať zaplatenie celého dlhu (napr.rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 11CoCsp/62/2020).
Vzhľadom na vyššie uvedené rozdiely v judikatúre bolo len otázkou času, kedy sa k začiatku plynutia premlčacej doby nároku na úhradu zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy vysloví aj Najvyšší súd SR. Tento koncom minulého roka zaujal stanovisko, ktoré je priaznivejšie pre veriteľov.
Najvyšší súd SR vychádza z toho, že veriteľ môže pohľadávku na zaplatenie zostávajúcej časti dlhu zažalovať na súde až prvý deň, ktorý nasleduje po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stáva zročným celý dlh. Z uvedeného dôvodu je logické, že až na tento deň možno naviazať začiatok premlčacej doby.
V súlade s uvedeným teda podľa súdu platí, že:
1) premlčacia doba začne plynúť 1. deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, pokiaľ je súčasne splnené, že
2) v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania zároveň uplynula tiež lehota 15 dní na upozornenie spotrebiteľa na zosplatnenie.
Uvedený názor Najvyšší súd SR formuloval napr. v rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 5Cdo/224/2021 a to zhodne s jeho rozhodnutiami vydanými podsp.zn. 4Cdo/132/2021 či sp.zn. 7Cdo/268/2020.
Barbora Magočová
Najvýhodnejšie cestovné poistenie
Naša online kalkulačka vám umožní porovnať ceny a podmienky rôznych poisťovní, aby ste mohli cestovať bez starostí.
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
