Prednedávnom sa premiér Robert Fico nechal počuť, že „je tu otázka, ako využiť vklady ľudí, ktoré majú dnes v bankách a ako využiť zdroje, ktoré sú v dôchodkovom sporení. Pretože to sú peniaze, ktoré zvyčajne končia v Spojených štátoch amerických, ale my potrebujeme tie peniaze tu, doma.“
Vláda podľa neho plánuje „mobilizáciu“ finančných prostriedkov a to má zahŕňať aj spomínané vklady v bankách a úspory na dôchodok. Nepriblížil však, ako sa to má udiať a navyše, vláda takéto prostriedky nesmie len tak vziať a použiť. Je však pochopiteľné, že nad tým uvažuje, ide o obrovské sumy. Posledný dostupný údaj z januára 2024 hovorí, že Slováci majú na účtoch 47,22 miliardy eur. V 2. pilieri je aktuálne viac ako 15 miliárd eur, ktoré si sporitelia našetrili.
Vklady v bankách môžu ľudia dobrovoľne mobilizovať
Čo sa týka dôchodkových úspor, najmä v druhom pilieri, minister práce Erik Tomáš poprel, že by vláda mala v pláne siahať ľuďom na úspory. „Nepripravuje sa žiadna legislatíva ani zníženie príspevkov do druhého piliera,“ povedal minister v diskusnej relácii V politike televízie TA3. Uviedol však, že ak by štát chcel využiť prostriedky z tohto piliera, napríklad na financovanie infraštruktúrnych projektov, muselo by to byť za primeraného výnosu, ktorý by kompenzoval investované prostriedky občanov.
Avšak pokiaľ ide o vklady ľudí v bankách, minister financií Ladislav Kamenický naznačil spôsob, ako by tieto peniaze mohli zafinancovať štátne projekty bez toho, aby ich štát len tak vytiahol zo súkromných účtov. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Jednou z navrhovaných stratégií je vydávanie tzv. retailových štátnych dlhopisov, ktoré by mohli byť priamo dostupné bežným občanom. Tento návrh by podľa Kamenického poskytoval atraktívnejšie úročenie než bežné bankové účty, a zároveň by bol výhodný pre štát v porovnaní s tradičným získavaním prostriedkov na finančných trhoch. „Ak majú (Slováci) na bežnom účte pol percenta, alebo ešte menej, na termínovanom vklade majú jedno percento a štát dá, povedzme, trojpercentný úrok a my si teraz požičiavame napríklad za 3,7 %, tak je to nielen výhodné pre štát, ale je to výhodné pre ľudí,“ zdôraznil minister.
V praxi by to vyzeralo tak, že ľudia by požičali štátu peniaze výmenou za dlhopis, pričom sa im po určenej dobe vrátia peniaze aj s úrokmi.
Analytici z projektu Dáta bez pátosu si vzali Kamenického vyjadrenia na mušku a upozornili, že na termínovaných vkladoch sú oveľa vyššie úroky, než ministrom spomínaný príklad jedného percenta. Výnos na ročnom vklade je podľa nich okolo 3 %. „Ak informujete pána premiéra, že by ste radi “súťažili” vydaním vládnych dlhopisov o vklady občanom, treba mu povedať realitu. Ak žijete predstavou, že konkurencia je na úrovni 1%, vyveďte ho z omylu. Pre dobro krajiny,“ vyzývajú ministra analytici.
Minister Kamenický doplnil, že ide o dobrovoľnú iniciatívu, ktorá by mohla aktivizovať domáce finančné zdroje a zmierniť závislosť Slovenska na medzinárodných finančných trhoch. Podobné opatrenia sa podľa neho v minulosti osvedčili v iných krajinách a priniesli pozitívne výsledky.
Diskusia v RTVS sa taktiež dotkla možnosti využitia zdrojov z druhého dôchodkového piliera, ktoré sú momentálne investované prevažne v zahraničí. Minister naznačil, že by bolo vhodné presmerovať tieto investície do štátnych dlhopisov, čo by štátu umožnilo znížiť potrebu zahraničného zadlžovania. Inak povedané, neinvestovali by sa na medzinárodných trhoch, ale pomáhali by financovať tuzemský dlh.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.