Porovnanie výšky výživného v SR a ČR + návod na jeho výpočet

V článku prinášame prehľadný postup pre výpočet výživného v ČR a SR. Návod sa pre oba štáty člení na 2 časti, s ktorými treba pracovať nasledovne:

1) v časti „Číselné rozmedzie“ si podľa výšky príjmov spočítate orientačnú sumu, z ktorej by súdy pri určovaní výživného vychádzali vo vašom konkrétnom prípade,
2) v časti „Úprava výsledku podľa okolností prípadu“ zistíte, aké ďalšie skutočnosti môžu orientačne určenú výšku výživného ovplyvniť. 

Výživné na Slovensku 

1) Číselné rozmedzie 

Na Slovensku nie je verejne dostupná prepracovaná metodika, ktorá by bližšie určovala, aký podiel z príjmu rodiča by malo dieťa dostať. Záväzné je len znenie zákona, ktoré vyznieva veľmi vágne. 

Konkrétnejšiu predstavu o výške výživného možno získať po zvážení nasledujúcich kritérií:

a) Minimálna výška výživného podľa zákona bez ohľadu na príjem je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (aktuálne teda minimálne 32,109 Eur);
b) Ak je príjem rodiča priemerný, malo by z neho výživné tvoriť 20 až 30 % (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 10CoP/15/2016);
c) Ak je príjem rodičanadpriemerne vysoký, môže byť výživné aj nižšie, než 20 až 30 % z príjmu - podporne sa uvažuje o čiastke, ktorú by rodičia na dieťa vynaložili, ak by žili spoločne (rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 24CoP/18/2017).

Podstatný je čistý príjem, ktorý zahŕňa napr. aj cestovné náhrady (aspoň do určitej miery – rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3CoP/1/2017). Zároveň treba zvážiť, či skutočný príjem zodpovedá vzdelaniu, odbornosti a zdravotnému stavu rodiča; ak nie, malo by sa kalkulovať so zárobkom, ktorý by mohol dosahovať, ak by naplno využil svoj potenciál na trhu práce (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 11CoP/306/2018). 

2) Úprava výsledku podľa okolností prípadu 

Výsledky získané orientačným výpočtom treba upraviť v nadväznosti na posúdenie nasledujúcich skutočností: 

a) Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča - zohľadniť treba aj iný majetok vyššej hodnoty či zvýšené výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom rodiča;
b) Odôvodnené potreby dieťaťa - okrem oblečenia a stravy by výživné malo umožniť pokrytie platieb na riešenie zdravotných problémov dieťaťa, dôležité sú aj náklady na prípravu na budúce povolanie (krúžky, školské potreby, školné apod.);
c) Zabezpečenie v zásade rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa - ak napríklad rodič vycestuje na „lepšiu“ dovolenku, mal by dieťaťu prispieť tak, aby aj ono mohlo čerpať benefity z podobnej rekreácie či formy relaxu (rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp.zn. 25CoP/6/2020). 

Zaujímavé je, že v SR (na rozdiel od ČR) niektoré súdy razia skôr názor, že počet detí rodiča by nemal výšku výživného zásadne ovplyvniť (napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 11CoP/15/2017). Iné naopak viacero vyživovaných detí pri výpočte zohľadňujú (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 26CoP/40/2018). 

Výživné v Českej republike 

1) Číselné rozmedzie 

V ČR bola tento rok už druhýkrát (prvý raz v roku 2010) verejne sprístupnená relevantná tabuľka, vďaka ktorej môžu rodičia pomerne spoľahlivo odhadnúť, aké im súd určí výživné. Tabuľka nie je záväzná, vychádza však z reálnej súdnej praxe. Jej význam tkvie v tom, že aj v ČR platí tzv. zásada legitímneho očakávania, v zmysle ktorej by súdy mali rozhodovať tak, aby pri riešení podobných prípadov nevznikali neodôvodnené rozdiely. 

Orientačná čiastka pre určenie výživného sa v ČR vypočítava z príjmov povinného rodiča; do týchto treba zahrnúť napríklad aj:

- čistú mzdu (hrubá mzda mínus zálohy na daň z príjmov fyzických osôb, poistného na sociálne zabezpečenie, príspevku na štátnu politiku zamestnanosti a poistného na verejné zdravotné poistenie),

- príjmy z prenájmu,

- dávky z nemocenského poistenia,

- rodičovský príspevok,

- dôchodky. 

Pri podnikateľoch je situácia problematickejšia; ministerstvo výslovne upozorňuje, že nie je možné vychádzať z hrubého fakturovaného príjmu (obratu) – tabuľka sa teda použije, len ak sa z dostupných podkladov podarí aspoň orientačne určiť priemerný čistý mesačný príjem rodiča. 

Tabuľka: Orientačný výpočet výšky výživného (zdroj: webové stránky Ministerstva spravodlivosti ČR) 

Kontrolná čiastka (posledný riadok tabuľky) predstavuje časť príjmu, ktorá by mala rodičovi zostať aj po určení výživného. Jej pevná spodná hranica sa odvíja od tzv. nezabaviteľnej čiastky, ktorá sa v ČR musí ponechať dlžníkom aj pri exekučných zrážkach z príjmu alebo pri oddlžení. Ak je príjem povinného rodiča nízky, uplatní sa skôr pevná spodná hranica. Percentuálny podiel z príjmu sa na určenie kontrolnej čiastky použije, ak sú zárobky vyššie. 

Stanovenie výživného podľa životnej etapy má prednosť pred stanovením výživného podľa veku (napr. ak dieťa kvôli odkladu nastúpi do školy až neskôr, použijú sa v dobe navštevovania škôlky údaje pre predškolský vek, hoci má už viac ako 5 rokov). 

2) Úprava výsledku podľa okolností prípadu 

Výsledok určený podľa tabuľky treba konfrontovať aj s: 

1. a) odôvodnenými potrebami dieťaťa – tie sa zohľadňujú podobne ako v SR;
2. b) mierou osobnej starostlivosti povinného rodiča o dieťa – čím viac sa povinný rodič o dieťa stará, tým nižšie výživné možno určiť (napr. si ho často berie k sebe apod.),
3. c) schopnosťami a možnosťami rodiča – posudzovanie tohto kritéria sa opäť v podstate nelíši od zohľadňovania v SR. 

Po zvážení uvedených (a prípadne aj ďalších) individuálnych skutočností možno následne dospieť k finálnej čiastke, ktorú (ak sa rodičia nedohodnú) autoritatívne určí súd. 

Výsledky porovnania pre Slovensko nie sú lichotivé 

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v susednom Česku je systém určovania výživného pre rodičov omnoho transparentnejší; kritériá pre orientačný výpočet zohľadňujú aj prípady, keď je výživné určované na viacero detí. K zverejnenej tabuľke navyše existuje pomerne rozsiahly manuál, ktorý je dostupný na webe českého ministerstva spravodlivosti. 

Na Slovensku by naopak výživné malo predstavovať vyšší podiel z príjmu povinného rodiča. Dodajme, že ak potrebujete určiť výživné, pričom jeden rodič žije v Česku a druhý na Slovensku, bude pre jeho stanovenie dôležité právo toho štátu, v ktorom má obvyklý pobyt dieťa.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.