Ako funguje životné minimum?
Suma životného minima je dôležitá pre výpočet rôznych dávok a príspevkov, ktoré štát vypláca najmä domácnostiam v riziku chudoby. Táto suma zodpovedá spoločensky uznávanej minimálnej hranici príjmov fyzickej osoby, kedy daná osoba ešte nie je v hmotnej núdzi.
Na to, aby životné minimum malo nejaký zmysel, musí sa prispôsobovať aktuálnej situácii. Do legislatívy bol preto zavedený mechanizmus valorizácie tejto hodnoty. Životné minimum sa každoročne 1. júla musí prepočítať podľa údajov zozbieraných Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Pri prepočte sumy životného minima sa prihliada na jednu z týchto dvoch hodnôt:
- koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu – 1,075 (pre rok 2022),
- koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností – 1,117 (pre rok 2022).
Oba koeficienty sa počítajú z pomeru danej veličiny v 1. štvrťroku aktuálneho roku oproti 1. štvrťroku minulého roku. Následne sa vyberie nižší z nich. Nakoniec sa zvoleným koeficientom vynásobí životné minimum z predchádzajúceho obdobia, teda 1. 7. 2021 – 30. 6. 2022, a výsledok sa stane novým životným minimom.
Tento rok sa prvýkrát po deviatich rokoch hodnota nového životného minima počítala na základe koeficientu vyjadrujúceho nárast finančných príjmov osôb. Dôvodom je inflácia a prudký rast spotrebiteľských cien na prelome rokov 2021 a 2022, ktoré spôsobili, že miera rastu nákladov prekonala zvyšovanie príjmov slovenských domácností.
Výška životného minima pre 1. 7. 2022 – 30. 6. 2023
Po valorizácii životného minima sa jeho nová hodnota platná od začiatku júla 2022 dostáva na 234,42 €. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to nárast o 16,36 €. Táto suma platí pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V prípade ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby je to 163,53 €. V prípade nezaopatreného dieťaťa alebo zaopatreného neplnoletého dieťaťa bude životné minimum od 1. júla rovné 107,03 €.
Čo sa mení spolu so životným minimom?
Na hodnotu životného minima je naviazaných niekoľko ďalších veličín z oblasti odvodov, daní, dôchodkov či príspevkov od štátu. Valorizácia životného minima tak bude mať vplyv napríklad na:
- sadzbu dane z príjmov fyzickej osoby – 176,8-násobok životného minima určuje hranicu medzi 19 a 25 % sadzbou,
- výška preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti – podobne ako pri daňovej sadzbe na celkové príjmy, ale keďže ide o mesačné platby, hranica je určená dvanástinou zo 176,8-násobku životného minima,
- nezdaniteľnú časť na daňovníka – určená legislatívne stanoveným násobkom životného minima,
- nezdaniteľnú časť na manželku/manžela – opäť hodnota, ktorá sa líši podľa toho, či základ dane presiahol 176,8-násobok životného minima, alebo nie,
- nepostihnuteľnú základnú sumu (na povinného) – 140 % zo životného minima,
- nepostihnuteľnú základnú sumu (na vyživovanú osobu) – 25 % základnej sumy na povinného,
- nepostihnuteľnú základnú sumu (na vyživovanú osobu) povinne poberajúcu dôchodok – 50 % základnej sumy na povinného,
- minimálna suma predčasného dôchodku, pri ktorej vzniká nárok na predčasný dôchodok – 120 % životného minima,
- maximálna odmena pre nezamestnaného – 100 % životného minima,
- rôzne peňažné dávky pre rodičov – materské, tehotenské, rodičovský príspevok…,
- nepostihnuteľné sumy pri exekúcii – rôzne podiely zo životného minima v závislosti od špecifickej situácie (dlžník platí výživné, poberá dôchodok, prednostné alebo neprednostné pohľadávky…).
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že valorizácia životného minima by mala priniesť pozitívny vplyv na príjem slovenských domácností. Táto zmena by mala pomôcť s hospodárením a vyrovnaním sa s infláciou či rastom spotrebiteľských cien najmä:
- domácnostiam na pokraji hmotnej núdzi,
- rodinami s deťmi,
- poberateľom trinásteho dôchodku,
- osobám s ťažkým zdravotným postihnutím,
- poberateľom sociálnych dávok.