Koľko stojí európskych zamestnávateľov hodina práce?

Petr Gola | rubrika: Článok | 18. 3. 2009
Pre mnoho európskych zamestnávateľov sú mzdové náklady najvýznamnejšie nákladovou položkou a každé zvýšenie či zníženie miezd je vo „výsledovke“ poznať.
Koľko stojí európskych zamestnávateľov hodina práce?

Zdroj: Shutterstock

Pri svetovom porovnaní sú mzdové náklady v Európe vysoké. Hlavnými dôvodmi sú vysoké priemerné mzdy a vysoké povinné odvody zamestnávateľov. Koľko stojí hodina práce českých zamestnávateľov a ako je to v ostatných krajinách?

Dánsko – hodina práce stojí 35 euro!

Českých zamestnávateľov stála v priemere hodina práce zamestnanca za rok 2007 čiastku 8,10 euro, čo je o 10,2 % viac než v roku 2006 a najviac zo všetkých východoeurópskych krajín. Cena práce v Česku je v súčasnosti takmer tak drahá ako napr. v Portugalsku. Najviac stojí hodina práce zamestnanca zamestnávateľa v Dánsku (dokonca 35 euro), Švédsku (33,40 euro), Belgicku (33,10 euro), Luxembursku (32,10 euro) a vo Francúzsku (31,90 euro). Najmenej stojí hodina práce zamestnávateľa v Bulharsku (2,10 euro) a Rumunsku (3,90 euro). Za celú Európsku úniu sa cena práce pre zamestnávateľov zdražila v roku 2007 o 3,4 % oproti roku 2006. Najviac rástla cena práce v Rumunsku (o 30,4 %) a Lotyšsku (o 29,5 %). Hlavným dôvodom pre zvýšenie ceny práce vo východnej Európe však bolo posilňovanie domácej meny voči euru.

Európa – cena práce je vysoká.

Renomované celosvetové spoločnosti „zo západu“ zakladajú a rozširujú svoje pobočky v atraktívnych lokalitách pre ich činnosti – t.j. tam, kde budú blízko svojim zákazníkom a tam, kde sú schopní vyrobiť ich tovar s požadovanou kvalitou a čo najlacnejšie. Samozrejme najatraktívnejšie sú trhy v Číne a Indii – obrovské trhy s netušenými možnosťami (je možné na nich čerpať zvýhodnené daňové podmienky a cena práce je veľmi nízka). Ďalšími obľúbenými lokalitami sú Malajzia a Vietnam. Pozadu nezostáva však ani východná Európa, kde došlo v posledných rokoch k výraznému zníženiu daňovej záťaže a mnoho východoeurópskych krajín zaviedlo napr. rovnú daň a poskytlo zahraničným spoločnostiam rôzne investičné stimuly. Východná Európa je však v porovnaní s ázijskými krajinami pomerne drahá (mzdové náklady kde rastú najrýchlejšie v EU). Lákavá je však pre technologicky náročnejšie odbory, pre ktoré má schopných zamestnancov. Veľkou výhodou je i fungujúce a harmonizovaná legislatíva s Európskou úniou. Najdrahšia je výroba v západnej Európe, kde domáce firmy musia mať vysokú pridanú hodnotu, keď chcú uspieť na svetových trhoch. Darí sa im to predovšetkým vďaka kvalifikovaných zamestnancom a vysokej produktivite práce.

Cenu práce najviac „zdražuje“ sociálne poistenie

Najviac cenu práce v Európskej únii „zdražuje“ sociálne poistenie hradené zamestnávateľom. Pod pojmom sociálneho poistenia sú zahrnuté všetky poistné odvody v krajine (napr. sociálne, zdravotné a nemocenské poistenie – v každej krajine je to inak). Napr. v Českej republike odvedú od tohto roku zamestnávatelia za svojich zamestnancov na zdravotnom poistení 9 % a ma sociálnom poistení 25 % (ešte v roku 2008 to bolo 26 %). V súhrne to je 34 %. Ak zvýši v Českej republike zamestnávateľ svojmu zamestnancovi hrubú mzdu o 1 000 Kč, zvýšia sa mu mzdové náklad o 1 340 Kč! Odvody na poistnom (myslené sociálne a zdravotné poistenie dokopy) sú v porovnaní s Českom iba vo Francúzsku, Poľsku a Maďarsku. Obdobná výška poistenia je ešte v Nemecku, Belgicku, Grécku a Taliansku. V ostatných krajinách je poistenie nižšie, najnižšie sadzby poistného v EU sú v Írsku a vo Veľkej Británii, a to viac než dvojnásobne v porovnaní s Českom. Sociálne poistenie je v Európe oproti ostatným vyspelým krajinám OECD vysoké (napr. na Novom Zélande robia 1,2 % a v Austrálii 6 %). Jednotlivé členské krajiny Európskej únie poskytujú svojim občanom prepracovanú sociálnu sieť. Mnoho Európanov si to ale vôbec nepripúšťa! Všetky členské mimoeurópske krajiny OECD (Austrália, Japonsko, Kanada, USA, Kórea a Nový Zéland) majú podstatne nižšie výdavky sociálnej povahy. Mnohé štátne dávky nie sú zavedené a celý sociálny systém je jednoduchší, súčasne je celkové daňové zaťaženie v krajine nižšie a cena práce je lacnejšia.


Tabulka: Náklady zaměstnavatele na hodinu práce v EU
(v euro, průměrná hodnota za celý rok 2007)

KrajinaSúkromný sektor (v euro za hodinu)Zvýšenie oproti roku 2006 (v %)
Dánsko35,003,6
Švédsko33,403,5
Belgicko33,103,7
Luxembursko32,701,9
Francúzsko31,903,3
Holandsko29,202,5
Nemecko29,101,0
Rakúsko28,503,2
Fínsko28,303,0
Veľká Británia27,904,9
Írsko25,50-
Taliansko24,50-
EU 2722,803,4
Španielsko18,304,2
Grécko16,70-
Cyprus14,505,5
Slovinsko12,505,4
Portugalsko11,104,0
Malta9,801,2
Česko8,1010,2
Maďarsko7,7015,2
Estónsko7,0020,2
Poľsko6,7014,5
Slovensko6,4018,6
Litva5,2020,9
Lotyšsko4,8029,5
Rumunsko3,9030,4
Bulharsko2,1016,9

Zdroj: Berechnungen von Destatis auf Basis von Eurostat, Online-Datenbank

 

Najvýhodnejšie cestovné poistenie

Chcem sa poistiť

Naša online kalkulačka vám umožní porovnať ceny a podmienky rôznych poisťovní, aby ste mohli cestovať bez starostí.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Nová KALKULAČKA pre živnostníkov: Vypočítajte si daňový bonus na dieťa v roku 2025

21. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Nová KALKULAČKA pre živnostníkov: Vypočítajte si daňový bonus na dieťa v roku 2025

Daňový bonus na dieťa prechádza zásadnou reformou, ktorá ovplyvní rodiny s deťmi, najmä tie, kde rodičia podnikajú ako SZČO. Od roku 2025 budú bonusy nižšie, no zvýši sa percentuálny... celý článok

Slovensko by malo „zarezať“ plánovanú daň. ECB varuje, že môže porušovať pravidlá

14. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Slovensko by malo „zarezať“ plánovanú daň. ECB varuje, že môže porušovať pravidlá

Daň z finančných transakcií, ktorá má vstúpiť do platnosti na Slovensku od 1. januára 2025, vyvoláva v odborných kruhoch búrlivé diskusie a obavy. Táto nová legislatíva, ktorá sa zameriava... celý článok

Nová KALKULAČKA daňového bonusu na dieťa 2025: Čo sa mení pre zamestnancov

12. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Nová KALKULAČKA daňového bonusu na dieťa 2025: Čo sa mení pre zamestnancov

Daňový bonus na dieťa prechádza od 1.1.2025 veľkou zmenou. Nový systém upravuje maximálne limity bonusu podľa počtu detí a zavádza obmedzenia pre vyššie príjmové skupiny. Tieto zmeny... celý článok

Slováci uvidia na výplatných páskach menej peňazí, rozdiel bude až v stovkách eur

5. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Slováci uvidia na výplatných páskach menej peňazí, rozdiel bude až v stovkách eur

Rok 2025 prinesie pre mnohých slovenských zamestnancov nepríjemné prekvapenia na výplatných páskach. V dôsledku vládnych opatrení na konsolidáciu verejných financií sa znižuje daňový... celý článok

Slováci budú tasiť u lekára peňaženky. Prichádza „výpalnícka daň“, kritizujú drsne lekári

4. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Slováci budú tasiť u lekára peňaženky. Prichádza „výpalnícka daň“, kritizujú drsne lekári

Daň z finančných transakcií je podľa prezidentky Spoločenstva všeobecných lekárov „výpalnícka daň“. Nepochybuje že sa jej efekt prenesie na pacientov v podobe zdražovania.