Časy kedy bola rovná daň sú už dávno preč. Teraz sa oplatí vedieť kedy a pri akých sumách použiť vyššiu či nižšiu sadzbu dane.
Aká je sadzba dane z príjmu
Daň sa vypočítava zo základu dane, teda rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi), pričom sa ešte uplatňujú nezdaniteľné časti základu dane, prípadne časť príjmov oslobodených od dane sa odpočítava resp. neuvádza.
Príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie, dohody)
Ak je základ dane nižší alebo rovný 37 163,36 eur, použijete 19 % sadzbu dane z príjmov
Ak je základ dane vyšší ako 37 163,36 eur, potom použijete 25 % sadzbu dane ale len na tú časť príjmov ktorá presahuje uvedenú hranicu.
Pri základe dane z príjmov zo závislej činnosti napríklad 40 000 eur sa daň vypočíta nasledovne (37 163,36 x 19 %) + (2 836,64 x 25 %).
Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu
Rovnako použijete sadzbu 19 % na príjmy nižšie alebo rovné 37 163,36 eur a na príjmy nad tuto sumu 25 % sadzbu dane.
Prvýkrát v tomto daňovom priznaní môžu daňovníci využiť aj 15 % sadzbu dane na tieto konkrétne príjmy:
- príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (§6 ods. 1)
- príjmy zo živnosti (§6 ods. 1)
Sadzbu si môžu uplatniť len na tieto príjmy (výnosy) a to maximálne do výšky 100 000 (vrátane).
Nižšiu 15 % sadzbu dane môže daňovník uplatniť len v prípade, že jeho výnosy nie sú vyššie ako 100 000 eur. Ak túto sumu presahujú, nemôže si uplatniť výhodu a postupuje podľa systému 19 % zo základu dane pri príjmoch do 37 163,36 eur, 25 % na príjmy nad 37 163,36 eur.
Na všetky ostatné príjmy podľa § 6 (napríklad z prenájmu) sa uplatní opäť 19 a 25 % sadzba dane zo základu dane.
Ďalšie sadzby dane z príjmu
Základ dane z príjmov zistených podľa § 7 (z kapitálového majetku) sa použije 19 % sadzba dane.
Veľmi zjednodušene povedané na príjmy z dividend, podielov na likvidačnom zostatku a ďalších príjmov vymenovaných v § 3 zákona o dani z príjmov sa uplatní 7 % z osobitného základu dane, ak je príjem vyplácaný rezidentovi Slovenska a príjem pochádza zo Slovenska alebo zmluvného štátu a 35 % ak príjem pochádza z nezmluvneného štátu.
Daň z príjmov a veci s ňou súvisiace upravuje rovnomenný Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Jeho najnovšiu verziu si môžete stiahnuť aj z našich stránok, prípadne využiť zbierku zákonov dostupnú online.
Kto podáva daňové priznanie
Ak ste v roku 2020 zarobili veľmi málo, teda vaše príjmy neboli väčšie ako 2 207,10 eur, nemusíte podávať daňové priznanie. A z ktorého formulára si vybrať? Daňové priznanie k dani z príjmov typ A, podávajú len tí daňovníci, ktorí mali príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie, dohody). Ak ste už mali akýkoľvek iný príjem, napríklad z prenájmu či príležitostný príjem, musíte podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B.
- Stiahnite si tlačivo daňové priznanie z dani z príjmov, oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznanie (odklad dane) a ďalšie daňové formuláre
Tip: Vedeli ste, že aj príjmy z cashbackových portálov patria do príležitostných príjmov. Na príležitostné príjmy sa dá uplatniť oslobodenie od dane 500 eur, rovnako tak ako aj na príjmy z prenájmu.
Miroslava Hrášková
V článkoch sa najradšej venuje problematike daní, dávok a dôchodkov. Okrajovo spracováva aj oblasť financovania bývania, termínovaných vkladov a sporenia. Vyštudovala hospodársku politiku na ekonomicko-právnej fakulte Masarykovej... Ďalšie články autora.