Ak daňovník podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018 po lehote, správca dane mu uloží pokutu. Čo však v prípade, že subjekt nepodá daňové priznanie ani v lehote určenej správcom dane?
Nepodanie daňového priznania a nezaplatenie dane
Za nesplnenie si základnej daňovej povinnosti pri dani z príjmu, správca dane udeľuje najvyššiu pokutu. To znamená že, ak dôjde k nepodaniu daňového priznania a nezaplateniu dane, čaká vás viacero sankcií. Prvá časť sankcie spočíva v podobe pokuty za nepodanie daňového priznania a druhá časť spočíva v podobe úrokov z omeškania za nezaplatenie dane. Okrem sankcii budete, samozrejme, musieť podať daňové priznanie a zaplatiť aj daň.
Ak tieto povinnosti naďalej odmietnete splniť, bude si ich daňový úrad môcť od vás vymáhať. Nepodať daňové priznanie sa nevypláca, ani keď sa zdržiavate v zahraničí. História ukázala, že daňový úrad ročne vystopuje tisíce takýchto neplatičov a nadeľuje im mastné pokuty.
Daňové úrady majú celý rad spôsobov, ako človeka odhaliť.
Pokuty v skratke:
- za nepodanie DP v stanovenej lehote: 30 až 16-tisíc eur,
- za nepodanie DP v lehote určenej správcom dane: 30 až 16-tisíc eur,
- za nepodanie DP ani po výzve: 60 až 32-tisíc eur,
- za uvedenie nižšej dane, ako ste mali uviesť: 60 – 3 000 eur,
- nepriznanie dane od 266 eur je trestný čin.
Výpočet úroku z omeškania:
- dlžná suma x 4-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky / 365 dní alebo 366 dní x počet dní omeškania
V prípade, že úrok z omeškania nepresahuje sumu 5 eur, správca dane úrok nevyrubí.
Kto je povinný podať daňové priznanie za rok 2018
Daňové priznanie za rok 2018 musíte zo zákona podávať vtedy, ak ste ako fyzická osoba - podnikateľ, dosiahli za uplynulý rok príjem vo výške aspoň polovice ročného nezdaniteľného minima, respektíve ak ročný príjem presiahol sumu 1 915,01 eur. V opačnom prípade nemusíte podávať daňové priznanie.
Zo zákona máte na podanie daňového priznania tri mesiace po ukončení zdaňovacieho obdobia. Ak to nestíhate, môžete požiadať o odklad podania daňového priznania i zaplatenia dane, a to o ďalšie tri mesiace v prípade príjmov zo Slovenska, prípadne šesť mesiacov v prípade príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia.
Povinnosť sa však vzťahuje aj na daňovníkov, ktorým podľa zákona o dani z príjmov nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, no daňový úrad ich k tomu vyzval.
Daňové priznanie nepodáva daňovník, ak má príjmy len zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie, prípadne ide len o príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, alebo nie sú predmetom dane. Takisto subjekt nepodáva priznanie, ak má len príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a rozhodne sa ich nezahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň vyrovnať v podávanom daňovom priznaní ako preddavok na daň.
Daňové priznanie netreba podávať ani k príjmom, ktoré daňovník poberá od zahraničného zastupiteľského úradu v SR, pričom je požívateľom výsad a imunity podľa medzinárodného práva. Priznanie sa nepodáva ani k príjmom plynúcim zamestnancom európskych spoločenstiev alebo ich orgánom, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech rozpočtu EÚ.
Zdroj fotografie: Shutterstock.com
Roland Regely
Problematika, ktorou sa zaoberá v článkoch je široká a postihuje väčšinu oblastí ekonomického života jednotlivca alebo skupiny. V jeho článkoch nájdete zaujímavé postrehy, ktoré sa týkajú dôchodkov, dopravy alebo bežného... Ďalšie články autora.