Prvýkrát bola zamestnanecká prémia zavedená v roku 2009. Odvtedy sa každým rokom znižuje suma, ktorú môžu zamestnanci s nízkymi príjmami získať, avšak jej inštitút ešte nezanikol.
Výška zamestnaneckej prémie
Maximálna výška zamestnaneckej prémie predstavuje 46,40 eur. Tú si však môže nárokovať iba ten, kto dosiahol celkové príjmy za rok 2012 vo výške od 1 963,20 eur do 3 926,40 eur. Tieto príjmy však musí dosiahnuť ako zamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde aspoň vo výške minimálnej mzdy.
V prípade, že daňovník poberal príjem menej ako 12 mesiacov, upraví sa výška podľa počtu mesiacov, ktoré príjmy poberal.
Príklad:
Pani Nováková pracovala v roku 2012 od marca až do decembra vrátane. Celkové ročné príjmy predstavujú 3 500,- eur.
Keby pracovala všetkých 12 mesiacov, nárokovala by si zamestnaneckú prémiu v plnej výške 46,40 eur. Keďže pracovala len 10 mesiacov, bude jej zamestnanecká prémia krátená o dva mesiace:
(46,40:12)x10 = 38,6667 = 38,67 eur
Ak zamestnanec dosiahol príjmy za rok 2012 vyššie ako 3 926,40 eur, má nárok na nižšiu zamestnaneckú prémiu. Tá sa vypočítava podľa vzorca:
(Nezdaniteľná časť na daňovníka – základ dane) x 19 %
Základ dane získame ako príjmy zamestnanca znížené o sumu povinného poistenia.
Príklad:
Pani Nováková pracovala v roku 2012 od marca až do decembra vrátane. Celkové ročné príjmy predstavujú 4 050,- eur. Základ dane = 3 507,30 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka = 3 644,74 eur.
(3644,74 – 3507,3)x19 % = 137,44x 19%=26,1136
Suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje nahor na sumu 26,12 eur. V prípade, že by pani Nováková dosiahla príjem za menej ako 12 mesiacov, taktiež sa zamestnanecká prémia skráti o počet dvanástin, ktoré predstavujú mesiace, v ktorých príjem nezískala.
Pokiaľ teda bude základ príjmov daňovníka rovnaký alebo vyšší ako 3 644,74 eur, bude jeho zamestnanecká prémia nulová.
Kto má nárok na zamestnaneckú prémiu
Zamestnaneckú prémiu si môžu nárokovať len tí daňovníci, ktorí v roku 2012 mali príjmy len zo závislej činnosti (zamestnanci).
Príjem zo závislej činnosti poberali aspoň šesť mesiacov najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy, t.j. minimálne 327,20 eur mesačne.
Ak pracoval daňovník „na dohodu“, tieto mesiace sa mu nezapočítavajú do obdobia potrebného pre získanie prémie. Musíte teda pracovať na hlavný pracovný pomer minimálne 6 mesiacov
Uvedený príjem získal zamestnanec len z práce vykonávanej na území Slovenskej republiky
Kedy nárok na zamestnaneckú prémiu zaniká
Ak ste v roku 2012 dosiahli príjmy z prenájmu alebo príjmy z kapitálového majetku, či iné príjmy podľa § 6 až § 8, strácate nárok na zamestnaneckú prémiu. Prémiu si nemôžu nárokovať ani osoby, ktoré dosiahnu príjem za prácu ako člen družstva, konateľa s.r.o., likvidátora, nárokovať si nemôžu ani tí čo čerpajú rôzne platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, poslancov, odmeny obvinených vo väzbe a iní.
A ako zamestnanec máte možnosť používať motorové vozidlo zamestnávateľa aj na súkromné účely, vlastníte zamestnanecké opcie alebo ste obdŕžali ceny a výhry zo súťaží, ktoré vyhlásil váš zamestnávateľ, taktiež už nemáte nárok na zamestnaneckú prémiu.
Poberatelia starobného, predčasného starobného, výsluhového dôchodku alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu dôchodku
Ak zamestnávateľ čerpal príspevok na to, aby vás udržal v zamestnaní (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti), automaticky strácate nárok na zamestnaneckú prémiu.
V prípade, že vám zamestnávateľ vyplatí na konci roku podiel na zisku, aj keď nemáte účasť na jeho základnom imaní (napríklad aj vtedy, keď nevlastníte zamestnaneckú akciu) a teda nedisponujete žiadnym obchodným podielom. Ak by tak urobil a vyplatil by vám, čo i len jedno euro, automaticky stratíte nárok na vyplatenie zamestnaneckej prémie.
Zamestnaneckú prémiu si zamestnanci môžu uplatniť v daňovom priznaní k dani z príjmov – typ A. Omnoho častejšie je však, že zamestnaneckú prémiu zamestnancom vypočíta zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní (ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú). Zamestnanecká prémia sa poskytne až vtedy, ak sa vypočítaná daň rovná nule a neuplatňujú sa nezdaniteľné časti základu dane.
Miroslava Hrášková
V článkoch sa najradšej venuje problematike daní, dávok a dôchodkov. Okrajovo spracováva aj oblasť financovania bývania, termínovaných vkladov a sporenia. Vyštudovala hospodársku politiku na ekonomicko-právnej fakulte Masarykovej... Ďalšie články autora.