V tejto súvislosti upravuje náš Trestný zákon (Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov) tri rôzne trestné činy spojení s platením dane. Ide o trestný čin skrátenia dane podľa ustanovenia § 276, neodvedenie dane a poistného a ustanovenia podľa ustanovenia § 277 a nezaplatenia dane a poistného podľa ustanovenia § 278 Trestného zákona. Každý z týchto trestných činov sa vyznačuje inou mierou nebezpečenstva pre spoločnosť a je tomu prispôsobená aj trestná sadzba.
Skrátenie dane v malom rozsahu (čo predstavuje sumu 266 €) môže byť dotyčná osoba potrestaná od odňatím slobody od jedného do piatich rokov. V prípade, ak už bol páchateľ za skrátenie dane odsúdený alebo na uľahčenie spáchania takého činu porušil úradný uzáver, či skrátil daň vo výške najmenej 2 660 Eur môže byť potrestaný až na osem rokov. Pri skrátení dane vo výške 26 600 Eur a viac sa môže trest pohybovať na úrovni štyroch až desiatich rokov a pri skrátení vo veľkom rozsahu (133 000 € a viac) môže byť páchateľ potrestaný trestom odňatia slobody od siedmich až do dvanástich rokov. Pokiaľ hovoríme o neodvedení dane, to je možné spáchať dvomi rozličnými spôsobmi. V prvom rade dochádza k spáchaniu tohto trestného činu vtedy, keď platiteľ dane v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazí alebo vyberie podľa zákona. Druhým spôsobom je spáchaný tento trestný čin vtedy, keď si osoba (páchateľ) neoprávnene v malom rozsahu uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za takéto konanie je možné potrestať osobu odňatím slobody na jeden až päť rokov. Od výšky neodvedenej dane sa odvíja aj možný trest, a to postupne na sedem až dvanásť rokov.
Ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň môže byť potrestaný odňatím slobody až na tri roky. Vo väčšom rozsahu sa rozumie 2 660 a viac eur. V prípade, že niekto nezaplatí daň minimálne vo výške 133 000 Eur môže byť súdom potrestaný na tri až osem rokov. Za uvedené konanie ako vidieť hrozí osobe, ktorá sa ho dopustí trest, no náš právny poriadok umožňuje uvedené konanie účinne oľutovať a tým sa vyhnúť odsúdeniu, či potrestaniu trestom odňatia slobody. Treba dodať, že skrátenie dane funguje v inom režime ako neodvedenie alebo nezaplatenie dane.
Trestnosť pri nedovedení dane (ust. § 277 Trestného zákona) alebo nezaplatení dane (ust. § 278 Trestného zákona) zaniká, ak splatná daň a jej príslušenstvo boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Pri skrátení dane (ust. § 276 Trestného zákona) predpokladá Trestný zákon dve alternatívy. V prvom prípade trestnosť zaniká, ak páchateľ dobrovoľne škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, t.j. skrátenú časť dane zaplatil. Druhou alternatívou je, že páchateľ urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť. Oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru. Táto druhá alternatíva, by prakticky nevyriešila vzniknutú situácia a keby páchateľ ostatnú časť dane nezaplatil nemohol by byť beztrestný.
Treba dodať, že pre beztrestnosť sa vyžaduje tá skutočnosť, aby páchateľ konal dobrovoľne a aby zákonné podmienky účinnej ľútosti splnil z vlastnej vôle. Môžeme skonštatovať, že pri úmyselných trestných činoch sa dokonca vyžaduje, aby jeho vôľa bola založená na možnosti vykonania predmetného trestného činu, t.j. vie, že ho môže vykonať, ale (slobodne) od vykonania upustí. Aj keď je tu pri páchaní kriminality spojenej s daňami možnosť účinnej ľútosti určite je vždy lepšie spravovať sa pri platení dane zákonom stanovenými postupmi a platiť dane riadne a včas.