Zdroj: Shutterstock
Transakčná daň priniesla do slovenského podnikateľského prostredia chaos a peklo. Sociálne siete doslova zaplavujú príspevky od firiem, ktorým banky začali daň z finančných transakcií strhávať. V mnohých prípadoch ide o desiatky až stovky eur denne. Najväčším virálom je v tomto prípade screenshot, ktorý poslala pražiareň kávy známemu blogerovi. Na transakčnej dani zaplatili toľko, čo by za jeden deň zaplatili ďalšiemu zamestnancovi.
Daň z finančných transakcií sa strháva z každej platby uskutočnenej na transakčnom účte podnikateľa, okrem platieb, ktoré majú výnimku. To sú napríklad platby daní a odvodov a tiež jednotlivé platby kartou, keďže daň za kartu sa platí raz ročne. Zdaňujú sa bezhotovostné operácie, sadzbou 0,4 % zo sumy a výber hotovosti z bankomatu sadzbou 0,8 % zo sumy.
Podnikatelia počítali s tým, že im peniaze ubudnú, no viacerých prekvapilo, aké šialené sumy to sú. Nemenovaná gastro prevádzka, ktorá poslala screenshot s platbami poslancovi Júliusovi Jakabovi (Slovensko), zaplatila za jediný deň na transakčnej dani 78 eur. pre predstavu, je to suma, za ktorú by mohla na deň najať dvoch či troch brigádnikov, alebo nakúpiť suroviny na celý deň.
Istá slovenská podnikateľka, ktorá svoj screenshot uverejnila v skupine na sociálnej sieti, poukázala na zvláštnosť, že transakčnú daň banka strhla ešte aj z poplatku. „Ale level ABSURDNOSŤ MILIÓN - pri platbe mimo SEPA REGIÓNU (Srbsko) mi banka stiahla poplatok 5€ za platbu mimo SEPA. A stiahla mi za to ešte transakčnú daň nanovo z poplatku,“ uvádza podnikateľka.
Známa pražiareň kávy Be:café z Lietavskej Lúčky poslala obrázok výpisu z bankového účtu ešte známejšiemu kávovému blogerovi Ladislavovi Királymu, ktorý ho zverejnil, dnes už má niekoľko stoviek zdieľaní. Pražiareň výberovej kávy zaplatila štátu za jediný deň 48 eur na daniach z transakcií. Király, ktorý prevádzkuje Blog o káve, to okomentoval spôsobom jemu vlastným.
„Prečo niekomu taká hlúposť ako transakčná daň vôbec napadla? A ako je možné, že ju niekto naďalej schvaľuje? Tí, ktorí podnikajú, strácajú chuť dohadovať nové biznisy a niekomu platiť za služby, keď si štát z každého prevodu niečo ukradne. A úmyselne píšeme „ukradne“, lebo zaslúžiť si tie peniaze nezaslúži,“ hnevá sa Király.
Podľa Viktora Novysedláka, výkonného riaditeľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, nová daň pravdepodobne spomalí investičnú aktivitu súkromného sektora. „Očakávame, že zavedenie dane z finančných transakcií môže už tento rok znížiť investičnú aktivitu súkromného sektora o 0,4 percenta a v ďalších dvoch rokoch o 0,2 percenta, čo by sa prejavilo o 0,1 percentuálneho bodu nižším rastom HDP v rokoch 2025 a 2026,“ uviedol pre Trend. Ďalej dodal, že vplyv dane sa nemusí prejaviť len v investíciách, ale aj v cenách produktov či raste miezd. „Predpokladáme, že časť zvýšených nákladov prenesú firmy do cien svojich produktov a v budúcom roku aj do pomalšieho rastu miezd.“
Veľmi zle to vyzerá aj v podnikateľskom prostredí. Portál Vofinanciach.sk upozorňuje na prieskum, ktorý ukázal, že až desatina slovenských podnikateľov to chce práve kvôli novej dani „zabaliť“. Podľa prieskumu, ktorý v marci uskutočnila spoločnosť MojeSidlo.sk medzi 504 podnikateľskými subjektmi, približne každý desiaty živnostník, malá alebo stredná firma reálne uvažuje o ukončení podnikania. Ďalších 21,1 percenta tvrdí, že možnosť ukončenia podnikania nezavrhujú, ale bude to závisieť od ďalšieho vývoja situácie.
Podnikatelia odhadujú, že nové opatrenie ich bude stáť značné sumy. Najpočetnejšia skupina (29 percent) očakáva náklady v rozmedzí od 200 do 500 eur ročne. Ďalších 16 percent očakáva náklady do tisíc eur a 14,5 percenta predpokladá, že ich výdavky dosiahnu až 5 000 eur ročne. V súčasnosti však až 16,5 percenta opýtaných podnikateľov ešte stále nemá jasnú predstavu o tom, koľko ich nová daň bude stáť.
Takmer 40 percent živnostníkov, malých a stredných podnikov zvažuje zmenu svojej podnikateľskej štruktúry práve kvôli novej dani. Až 14,1 percenta už aktívne hľadá možnosti optimalizácie, vrátane zahraničných riešení. Ďalších 24,9 percenta sa touto otázkou začína zaoberať.
„Toto je znepokojivý signál o vnímaní slovenského podnikateľského prostredia. Aj keď presun podnikania do zahraničia je komplexný proces a nie pre každú firmu reálne riešenie, samotný záujem o takéto kroky naznačuje, že mnohí podnikatelia hľadajú cesty, ako zmierniť dosahy novej dane,“ upozorňuje Lukáš Adamec z MojeSidlo.sk.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
