Daň z finančných transakcií, ktorá má byť zavedená na Slovensku od 1. januára 2025, vzbudzuje v odborných kruhoch veľa kontroverzií. Táto daň, vnímaná ako neštandardné zaťaženie podnikateľských subjektov, vyvoláva otázky ohľadom jej súladu s pravidlami Európskej únie, najmä s princípmi slobodného pohybu kapitálu a absenciou diskriminačných daňových bariér medzi členskými štátmi.
Daň z finančných transakcií „na grile“
Pred zavedením dane a možnými sankciami varujú nielen odborníci, ale aj samotná Európska centrálna banka (ECB). „Vzhľadom na nejasný a rozporuplný rozsah a znenie oslobodení od dane, ktoré sa do určitej miery vzťahujú na NBS v súvislosti s operáciami Eurosystému, a tiež vzhľadom na potrebu chrániť finančnú nezávislosť NBS, ECB vyzýva slovenské orgány, aby zvážili udelenie všeobecného oslobodenia NBS od dane,“ uvádza ECB v stanovisku podpísanom prezidentkou banky Christine Lagardovou.
ECB prekáža tiež to, že nová daň sa zavádza spôsobom, ktorý nie je harmonizovaný s inými členskými štátmi, čo môže spôsobiť deformácie na trhoch.
V súčasnosti platí podobná daň len v Maďarsku, kde je však situácia špecifická – Maďarsko používa vlastnú menu, čo mu poskytuje väčšiu voľnosť pri stanovovaní pravidiel. Slovensko ako súčasť eurozóny je povinné dodržiavať pravidlá platné pre celý blok krajín používajúcich euro. Medzi tieto pravidlá patrí napríklad voľný pohyb kapitálu, ktorý by podľa odborníkov mohol byť touto daňou porušený.
Odborníci: Daň je problematická
Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton upozorňuje, že prijatie tejto dane prebehlo bez súhlasu príslušných európskych orgánov. „Zákon o dani z finančných transakcií zasahuje do podnikateľského prostredia na Slovensku neprimerane, vytvára diskriminačné podmienky a kladie zvýšené administratívne a finančné nároky na firmy,“ hovorí Hallová, ktorú cituje portál Pravda. Navyše, ďalší odborníci, ako Renáta Blahová z IFA, dodávajú, že daň môže ovplyvniť aj transakcie slovenských podnikateľov s účtami v zahraničí, čím zvyšuje zdanenie pri cezhraničných prevodoch a účtovaniach nákladov.
„Z pohľadu európskeho práva je problémové, že nová daň z finančných transakcií sa bude vzťahovať aj na bankové transakcie uskutočňované slovenskými podnikateľmi na účtoch v zahraničných bankách a bude mať za následok vyššie zdanenie v prípade cezhraničných zúčtovaní nákladov,“ vysvetľuje Renáta Blahová, prezidentka slovenskej pobočky IFA a partnerka BMB Partners TAXAND pre Pravdu.
Ako bude fungovať daň z finančných transakcií
V praxi by mala táto daň platiť na všetky debetné finančné transakcie s výškou 0,4 % zo sumy transakcie, maximálne však 40 EUR. Okrem toho sa bude 0,8 % uplatňovať na výber hotovosti z účtu, pričom pre túto kategóriu transakcií nie je stanovený žiadny limit. Použitie platobnej karty bude ročne stáť fixných 2 EUR bez ohľadu na frekvenciu použitia. Daň budú musieť podnikať nielen subjekty s účtami na Slovensku, ale aj slovenské firmy s účtami v zahraničí, čo pre nich predstavuje dodatočné náklady a povinnosť vykonávať samostatný výpočet a odvádzanie dane.
Daň z finančných transakcií nadobudne účinnosť 1. januára 2025, no prvým zdaňovacím obdobím má byť apríl 2025. Prechodné obdobie majú banky a podnikatelia využiť na opatrenia, ktoré zo zmeny vyplývajú.
Daň sa bude vzťahovať na právnické osoby, organizačné zložky zahraničných firiem a slovenských podnikateľov. Pre fyzické osoby bude daň povinná len v prípade, ak ide o podnikateľov, ktorí sú klientmi poskytovateľov platobných služieb, čiže sa nezameriava na bežné obyvateľstvo a ich každodenné transakcie. Pre firmy bude daň znamenať povinnosť uhrádzať ju za finančné operácie, ktoré zahŕňajú odpisy z účtov, používanie platobných kariet, výber hotovosti a ďalšie typy transakcií spojené s podnikateľskou činnosťou.
Platiteľmi dane sú primárne poskytovatelia platobných služieb so sídlom na Slovensku alebo ich organizačné zložky. Ak však poskytovateľ platobných služieb nemá sídlo na Slovensku alebo slovenský podnikateľ vykonáva transakcie na účte v zahraničí, povinnosť výpočtu a odvedenia dane pripadne priamo na daňovníka, čo znamená, že si podnikateľ bude musieť sám vypočítať daň z každého pohybu na účte a odviesť ju slovenským úradom. Táto povinnosť sa týka všetkých pohybov, vrátane tých na účtoch v zahraničných bankách.
Zdaňovacím obdobím bude kalendárny mesiac, pričom prvým obdobím bude apríl 2025. Platitelia dane sú povinní každý mesiac vyčísliť daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť príslušnej daňovej správe. Elektronické oznámenie o výške daňovej povinnosti musí byť podané do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri platobných kartách bude zdaňovacím obdobím kalendárny rok, počas ktorého bola karta použitá.
Odborníci varujú, že nová daň znamená vyššie náklady pre firmy. Najmä pre podniky aktívne v medzinárodnom obchode a s účtami v zahraničí môže byť daň významnou administratívnou záťažou. Povinnosť mesačného podávania hlásení a samovýpočtu dane z pohybov na účtoch v zahraničí môže byť náročná a vyžaduje si nové systémy na spracovanie údajov, čím sa zvyšujú náklady na compliance.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.