Vláda Roberta Fica nemôže zvaľovať zadlžovanie Slovenska na úradnícku vládu, boli to jeho vlády, ktoré mohli využiť desať bohatých rokov na vytvorenie rezervy, no neurobili to. Teraz sa musíme pripraviť na éru zdražovania. Bola takáto megakonsolidácia skutočne nevyhnutná? Načo bude ministrovi Kamenickému miliarda navyše? Dali sa peniaze ušetriť inak? Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák v rozhovore pre Peniaze.sk vysvetľuje, ako balíček pocítime na vlastných peňaženkách.
Pôvodné odhady sme po ohlásení konsolidačného balíčka mohli hodiť rovno do koša. Pri vytváraní nových sme už brali do úvahy celkový objem konsolidácie vo výške 2,7 miliardy eur.
Vo všeobecnosti sme zvýšili odhad inflácie na budúci rok, najmä v dôsledku vyššej dane z pridanej hodnoty a postupného prenosu vyšších nákladov v podnikoch na ceny pre spotrebiteľov. To zahŕňa aj vplyv zavedenej dane z finančných transakcií, vyššie dane z príjmov a ďalšie opatrenia, ktoré ovplyvňujú nákladovú stránku podnikov. Z tohto dôvodu sme odhad inflácie na budúci rok zvýšili o 1,5 percentuálneho bodu, čiže z pôvodného odhadu 3,5 % na 5 % v priemere pre budúci rok.
V odhade máme zapracované aj ukončenie energopomocí, kde podľa regulačného vzorca vychádza, že ceny plynu by mali v budúcom roku narásť o 30 %. Pôvodne sme počítali s nárastom o 20 %, takže tam máme ešte rezervu.
Je to zároveň aj politické rozhodnutie – o koľko ceny plynu skutočne vzrastú a aký kompenzačný mechanizmus bude zavedený. Ak ceny plynu vzrastú naozaj o 30 %, ako to predpokladá regulačný vzorec, potom aj náš odhad inflácie bude ešte vyšší. Samozrejme, to spôsobí zvýšenie cien a to zníži spotrebu domácností. Predpokladáme tiež, že konsolidačný balíček bude mať dopad na investičnú aktivitu, čo sú zložky hrubého domáceho produktu. Preto sme znížili odhad rastu HDP na budúci rok z 2,5 % na 2 %.
Áno, tieto výdavky v ekonomike budú chýbať.
Z toho môžu vyplývať v zásade dva scenáre. Jeden je, že znížime deficit na 4,7 % a zostane nám rezerva približne miliarda eur. Môže sa však stať, že úspory z opatrení nebudú také veľké, ako vláda predpokladala. V tom prípade zostáva určitá rezerva – napríklad ak usporíme menej, ako sme plánovali, stále bude priestor na pokrytie výpadkov. Tým pádom tam vzniká vaknúš pre prípad, že by niektoré opatrenie nefungovalo dobre.
Druhý scenár je, že táto miliarda bude pripravená na nové opatrenia alebo investície – či už do infraštruktúry, nemocníc, školstva, alebo na dávky podporu domácností a rodín, čo závisí od vládnych priorít.
Parlament schválil konsolidačný balíček v hodnote približne 2,7 miliardy eur. Jeho cieľom je znížiť zadlženie Slovenska a vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. Najväčším opatrením je zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 % a zavedenie dane z finančných transakcií.
Zvýšia sa poplatky za používanie diaľníc, ruší sa rodičovský dôchodok v súčasnej podobe a výrazné zníženie čaká daňový bonus na deti. Po novom sa zdania niektoré veľké podniky vrátane spracovateľov ropy a telekomunikačných operátorov. Konsolidačný balíček počíta aj so znížením sadzby DPH na niektoré položky, napríklad základné potraviny či knihy.
Konkrétne prepočty sme nerobili, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dnes ukázala, že vidí väčšiu rezervu pri výbere dane z pridanej hodnoty a dane z finančných transakcií, čo sú najväčšie položky a najväčšie opatrenia. Tieto výnosy nemusia byť také vysoké, ako sa pôvodne plánovalo, aj v dôsledku zmien, ktoré parlament prijal počas schvaľovania.
Niektoré položky sa dodatočne presunuli do nižšej sadzby DPH, čo znamená, že konečný výnos napríklad z DPH môže byť nižší ako plánovaných 920 miliónov eur.
Áno, konsolidácia bola nevyhnutná, najmä kvôli zhoršujúcej sa situácii vo verejných financiách v posledných rokoch, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Vlády museli reagovať na rozsiahle a bezprecedentné krízy, teda vlády museli do ekonomiky liať peniaze, aby jej pomohli toto obdobie preklenúť.
Dôležité však je, aby tieto opatrenia boli len dočasné. Keď kríza pominie, je potrebné vrátiť sa k pôvodnému stavu.Problém na Slovensku po mnoho rokov bol, že sa zavádzali trvalé opatrenia, napríklad v sociálnej politike, ktoré možno neprispievali k okamžitej tvorbe deficitu, ale desiatky z nich vytvárali tlak na verejné financie a vytvárali podmienky na zvyšovanie dlhu v dlhodobom horizonte. To môže byť najmä v kontexte zhoršujúcej sa demografickej situácie, teda nárastu počtu dôchodcov a poklesu počtu pracujúcich veľmi nebezpečné. V minulosti nám na jedného dôchodcu pracovalo 6 ľudí, dnes sú to štyria, o niekoľko rokov to budú dvaja.
Z dlhodobého hľadiska by nám vyšší počet dôchodcov a nižší počet pracujúcich mohol spôsobiť veľké deficity. Preto je dôležité, aby konsolidácia obsahovala trvalé opatrenia, ktoré zabezpečia kontrolu nad deficitom a dlhom aj v budúcnosti.
Z krátkodobého hľadiska by to poškodilo našu reputáciu v zahraničí, predovšetkým v očiach investorov a ratingových agentúr. Tieto agentúry nám dávajú také vysvedčenie, hodnotia schopnosť krajiny splácať dlh, čo je dôležité pre ochotu investorov požičiavať Slovensku peniaze. Má to vplyv na takzvanú rizikovú prirážku. Ak je krajina vnímaná ako riziková, investori si za svoje pôžičky účtujú vyššie úroky, čo následne predražuje štátny dlh a zvyšuje náklady pre celú ekonomiku. Pretože štát je vždy najspoľahlivejší dlžník a keď je rizikovejší, prenáša sa to na všetky subjekty – to znamená aj drahšie úvery pre firmy, obyvateľov, napríklad v podobe drahších hypoték.
Fakt, že sa krajina nespráva zodpovedne, by mohol tiež odradiť zahraničných investorov od nových investícií. Tá posledná kríza v roku 2008 nám ukázala tmavé miesta v tejto oblasti a my ako Slovensko, aj Európska Únia, sme sa z toho poučili. Slovensko zaviedlo viaceré mechanizmy, ako zákon o rozpočtovej zodpovednosti, aby sa zabránilo scenárom ako v Grécku. Máme tu určité brzdy a protiváhy, aby sa situácia naozaj nevyhrotila tak, aby sme neskončili na gréckej ceste. V krajnom prípade máme ešte možnosť čerpať pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu (tzv. Euroval), hoci ide o krajné a posledné riešenie.
Ak sa pozrieme na vlády za posledné tri roky, mali sme aj úradnícku vládu, ktorá tu bola niečo vyše piatich mesiacov, ale veľkým rozdielom bolo, že na rozdiel od iných vlád nemala žiadnu podporu v parlamente. V podstate sa stala len vykonávateľom, pretože medzi vládou a parlamentom nebol súlad. Parlament si žil svojím životom, a keďže sme sa nachádzali v predvolebnom zhone, prechádzali rôzne návrhy – od bývalých koaličných strán aj od opozície. Úradnícka vláda bola tak vo veľkej miere len vykonávateľom toho, čo parlament schválil.
V posledných rokoch sme čelili pandémii, energetickej kríze, vojne na Ukrajine a mnohým ďalším problémom, kedy sa ráta s tým, že výdavky a deficity budú vyššie. To vidíme prakticky vo všetkých krajinách. Problémom je, keď sa tieto výdavky stanú dlhodobými. Keď sa krízové obdobie skončí, je potrebné verejné financie opäť upratať.
Je škoda, že sme nevyužili veľmi dobrú predchádzajúcu dekádu na výraznejšie zníženie dlhu voč HDP. Pre porovnanie, Nemecko, ktoré nám naozaj môže ísť príkladom, malo v roku 2010 dlh na úrovni 82 % HDP. Do roku 2019 ho skresali o 22 percentuálnych bodov na 60 % HDP. Slovensko v roku 2010 malo dlh na úrovni 40,6 % voči HDP. V roku 2013 to bolo 55 % a do roku 2019 sme ho znížili len o 7 percentuálnych bodov na 48 %. Tá dekáda nám priala, aby sme si vytvorili oveľa väčší finančný vankúš. Nemecko to robilo.
Nemecko už krátko po finančnej kríze (v roku 2008, pozn. red.) malo vyrovnané rozpočty a následne začalo hospodáriť s prebytkami. Vytvorilo si tak priestor na výdavky počas krízy, pretože ďalšia kríza vždy príde, len nevieme, kedy. To je to, čo by sme mali robiť v dobrých časoch.
Aktuálne je konsolidácia zameraná najmä v prospech príjmov – zhruba 70 % z konsolidovanej sumy získavame z nových príjmov a iba 30 % cez škrty vo výdavkoch. My sme zástancovia škrtov vo výdavkoch a osekávania, dôslednú kontrolu hodnoty za peniaze a snahu o efektívnosť v štátnej správe, napríklad spájaním činností, úradov a digitalizáciou. Týmto spôsobom by sme mohli znižovať výdavky bez toho, aby sme museli hľadať nové príjmy.
Na strane príjmov má Slovensko priestor na zvyšovanie daní napríklad pri majetkových a environmentálnych daniach. Keď sa však pozriemem na nové opatrenia, tieto zaťažujú predovšetkým slovenské firmy. Daň z príjmov právnických osôb má vzrásť až na 24 %, čo bude jedna z najvyšších sadzieb v regióne. Okrem toho máme daň z finančných transakcií a ďalšie opatrenia, ktoré vytvárajú nové náklady pre firmy, čo je problematické z pohľadu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a slovenských podnikov.
V súčasnosti čelí EÚ veľkému konkurenčnému tlaku z Ázie či USA, a Slovensku chýbajú štrukturálne reformy a inovačný drive, akoby sme strácali dych a konkurencieschopnosť voči ostatným. No a niektoré z týchto opatrení nakladajú na tieto podniky ešte viac, znevýhodňujú ich v konkurenčnom boji a teda ceny slovenských exportov nebudú konkurencieschopné.
Na konci dňa je to vždy politické rozhodnutie, akým spôsobom sa konsoliduje a ktoré opatrenia sú vybrané. Pri majetkových daniach je výzvou ich implementácia, napríklad ako správne posúdiť hodnotu majetku. Ale to by nemal byť dôvod, prečo by sme mali úplne upustiť od týchto opatrení.
Dnes už fungujú dane z nehnuteľností, ale ich výnosy idú do rozpočtov miest a obcí, no sú nižšie v porovnaní s inými daňami.
Najväčší nárast cien očakávame v sektore služieb. Jednak kvôli novým opatreniam, ktoré už boli predstavené, ale aj kvôli sektorovým daniam, napríklad na telekomunikačných operátorov. Pri tovaroch taktiež očakávame zvýšenie cien kvôli všeobecným opatreniam. Pri základných potravinách, kde dôjde k zníženiu sadzby DPH by mohlo dôjsť k miernemu poklesu. Neočakávame však, že zníženie DPH o 5 percentuálnych bodov sa sa premietne do cien „jedna k jednej“, teda o päť percent, pretože iné zvýšené náklady podnikov budú mať vplyv na konečné ceny.
Toto je ale jedna strana. Okrem toho sú tu aj cenové tlaky, predovšetkým na trhu práce, ktorý je veľmi napätý. Zamestnancov na Slovensku je málo, mieru nezamestnanosti máme na extrémne nízkych hodnotách a rast miezd bol v prvom štvrťroku na úrovni 9 % medziročne, v druhom kvartáli 7,1 %. Problémom však je, že tento rast miezd nie je tlačený rastom produktivity práce, ale so štrukturálnym nedostatkom pracovníkov, čo sú pre podniky čisté náklady. Aj tieto náklady sa premietnu do cien tovarov a služieb. Cenové tlaky teda budú viditeľné v nasledujúcich rokoch.
Dôležité bude, ako reagujú ratingové agentúry. Očakávame u nich určité upokojenie, pretože vidia že vláda prichádza s konsolidačnými opatreniami a ukazuje, že si uvedomuje potrebu zlepšiť verejné financie. Otázkou bude, či budú opatrenia implementované tak, ako boli predstavené, a či budú trvalé. To bude rozhodujúce pre hodnotenie zo strany zahraničných partnerov.
Zvýšili sme odhad inflácie pre tento aj ďalší rok, lebo efekty s nám budú rozkladať v čase. Dôležité bude, ako dopadnú dohody so Slovenskými elektrárňami a očakávaný vývoj cien elektriny po vypršaní memoranda v roku 2026.
Znížili sme odhad rastu HDP na najbližšie roky. Na dlhšom horizonte sa objavujú aj otázky o konkurencieschopnosti slovenských podnikov, a to nielen kvôli novým nákladom, ale aj kvôli absencii štrukturálnych reforiem, ktoré by podporili inovácie a podnikavosť, teda to, čo posúva firmy dopredu a zlepšuje ich konkurencieschopnosť, pretože čelíme svetovej konkurencii. V konečnom dôsledku budú podniky nútené investovať do nových technológií, ktoré budú nahrádzať pracovnú silu, pretože pracovníkov je málo a náklady na nich rastú. To bude nutné nielen z hľadiska šetrenia, ale aj pre udržanie konkurencieschopnosti na globálnom trhu.
Matej Horňák sa venuje analýze makroekonomického vývoja slovenskej ekonomiky. Absolvoval štúdium Hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Inžiniersku prácu venoval štrukturálnej analýze slovenskej ekonomiky a skúmaniu vzťahu priemyslu a služieb. Ako výskumný asistent pôsobil v Industriewissenschaftliches Institut vo Viedni, v Slovenskej sporiteľni pracuje od februára 2020.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
