Zdražejú nové byty, autá, knihy. Čo môžeme čakať od vyššej DPH

Všetkým Slovákom a ľuďom ktorí na Slovensku žijú sa čoskoro zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH) na takmer všetky tovary a služby. Premiér Robert Fico bol ešte na jar tohto roka zásadným odporcom zvyšovania DPH, no na septembrovej tlačovej besede sme sa dozvedeli, že základná sadzba sa zvyšuje z 20 na 23 %. Potraviny a energie sa budú zdaňovať sadzbou 19 %, okrem základných potravín, ktoré definuje zákon. Tie sa zdania spolu s učebnicami a niektorými liekmi sadzbou 5 %.

Štátu to má priniesť 1,02 miliardy eur navyše. je to teda najväčší zdroj príjmov do štátnej kasy v rámci konsolidačného balíčka. Opoziční politici aj ekonómovia varujú, že práve toto opatrenie bude mať najväčší dosah na každodenný život. 

Som bohatý, lebo mám knihy

O vlnu kontroverzie sa postaral minister financií Ladislav Kamenický, ktorý na tlačovke obhajoval zvýšenie DPH na knihy zo súčasných 10 na 23 % tým, že knihy si kupujú bohatí ľudia. Jeden z najbohatších ľudí na Slovensku, podnikateľ a investor Milan Dubec na to na sociálnej sieti reagoval, že nemá knihy, lebo je bohatý, ale je bohatý preto, lebo má knihy a číta ich. „Zneprístupnenie kníh je cesta, ako udržať chudobných chudobnými,“ podotkol.

Ako zdražejú knihy? Ak dnes kniha stojí napríklad 10 eur a DPH je 10 %, výsledná cena bude 11 eur. Pri sadzbe 23 % bude cena knihy 12,30 eur.

Milan Dubec, zakladateľ firiem Azet, Pokec a spolumajiteľ developerskej spoloťnosti Reinoo tiež upozornil na to, že na Slovensku výrazne narastú ceny nových nehnuteľností práve v dôsledku zvýšenia DPH. „Cena bytov v novostavbách narastie pre DPH o ďalšie 3 %. Z ceny novostavby pôjde štátu 23 %, čo je často viac ako zisk developera,“ hovorí Dubec s tým, že v budúcom roku očakáva rast cien bytov až o 9 %. Dôvodom však nie je iba vyššia DPH, ale aj nižšie úrokové sadzby na hypotékach a prirodzená inflácia.

Potraviny vôbec nemusia byť lacnejšie

Potraviny sa majú po novom zdaňovať sadzbou 19 % namiesto súčasných 20 %. Základné potraviny, teda tie, ktoré už dnes majú 10 % sadzbu DPH, budú zdanené 5 %. Premiér si od toho sľubuje lacnejšie potraviny, no tento efekt sa podľa odborníkov nemusí vôbec dostaviť.

„Celkové zlacnenie – napr. najmä na potravinách, je otázne. Z historického vývoja cien vieme, že vynútiť si selektívnou sadzbou nižšiu cenu tovaru v ekonomike sa dlhodobo nedá a skôr, či neskôr bude pohltená maržou obchodníkov, a to nie z dôvodu ich „chamtivosti“, ale zvýšeným dopytom pri nižšej cene, ktorých ich trhovo bude motivovať ceny opäť zvyšovať,“ hovorí analytik 365.bank Tomáš Boháček. 

Dodáva, že DPH bude tlačiť na cenu z oboch strán. „Ostatné daňové povinnosti a poplatky, ktoré sa podľa predstavených opatrení týkajú aj najväčších predajcov (teda určite firiem s príjmami nad 5 mil. EUR), bude zvyšovať ceny iných položiek spotrebiteľského koša, čo môže aj prevýšiť úsporu z potravín,“ podotýka analytik.

Faktom je, že vyššie sadzby DPH ovplyvnia ceny všetkého a najvypuklejšie to bude vidieť na drahších položkách, akými sú autá, byty, zariadenie a podobne.

Problémom sú výdavky, nie príjmy

Odborníci vládnej koalícii dlhodobo vyčítajú, že sa veľmi zameriava na zdroje príjmov v štátnom rozpočte, no skutočným problémom sú vysoké výdavky. Tomáš Boháček, analytik 365.bank hovorí, že štát mohol využiť príležitosť na zrušenie dodatočných dôchodkových príspevkov. „Vnímam to ako najväčší nevyužitý konsolidačný priestor, ktorým by sa mohla pokojne vykryť aj zmena základne sadzby DPH. Tá sa v konečnom dôsledku dotkne aj dôchodcov – v súčte odhadujem viac, ako keby teraz nedostali 13-te dôchodky,“ hovorí analytik.

Šéfredaktor Trendu Ronald Ižip vo svojej analýze hovorí, že každý Slovák prispeje na konsolidáciu asi 800 eur. S tým, že jedinou skupinou, ktorej sa konsolidácia takmer nedotkne, budú dôchodcovia. Tí dostanú ešte aj sľúbené 13. dôchodky, ktoré stoja štátnu kasu naozaj veľkú čiastku. „Celé bonusové dôchodky, ktoré sú do veľkej miery zodpovedné za potrebu konsolidácie, zaplatia pracujúci. Keďže na Slovensku pracuje približne 2,6 milióna ľudí, čo je polovica populácie, zvýšenie daní vyjde každého pracujúceho Slováka v priemere na 800 eur. A to je len priemerná hodnota,“ uvádza Ižip.

Faktom je, že vyššia sadzba DPH sa najvypuklejšie prejaví práve na cenách tovarov a služieb, ktoré sú drahé, ako napríklad autá, byty či elektro. „Mladí ľudia, ktorí sú z hľadiska ekonomickej stability najohrozenejšou skupinou, zaplatia najviac. Ak by si chceli napríklad v Bratislave kúpiť byt, zariadiť ho a kúpiť auto v celkovej hodnote napríklad 300-tisíc eur, zaplatia na DPH o 9 000 eur viac ako predtým,“ dodáva.

Sme na gréckej ceste

Dátoví analytici z projektu Dáta bez pátosu upozorňujú na výdavkový problém už dlhodobo. Upozorňujú na to, že sa Slovensko vydalo na grécku cestu. „Polovica súčasných seniorov na Slovensku si pamätá Grécke útrapy a v roku 2009 pracovali. Dnes sú na dôchodku v krajine, ktorá ma našliapnuté prejsť si strastiplnú Grécku cestu, vzhľadom na podobné problémy,“ upozornili na sociálnej sieti.

Gréci v minulosti míňali veľa peňazí na štátnych zamestnancov a dôchodky, čo viedlo k ekonomickým problémom. Podobné problémy sa teraz rysujú aj na Slovensku. Počet zamestnancov vo verejnej správe rastie, platy sa zvyšujú, ale paradoxne máme stále nedostatok učiteľov, sestier a policajtov. Dôchodky u nás za päť rokov narástli o viac ako 60 %, pričom v prvej polovici roku 2024 predstavovali výdavky na dôchodky 6,2 miliardy eur. Na rozdiel od iných krajín nemôžeme devalvovať svoju menu, čo nám sťažuje dobiehanie produktivity.

Deficity Slovenska dosahujú 6-8 miliárd eur ročne, čo vedie k rastu štátneho dlhu, ktorý by mal do roku 2028 dosiahnuť 100 miliárd eur. Úroky z dlhu tiež výrazne rastú – z jednej miliardy eur pred tromi rokmi až na tri miliardy v roku 2028. Štát platí novembrové a decembrové platy štátnym zamestnancom a 13. dôchodok z dlhu, čo situáciu len zhoršuje. Ako sme upozornili už dávnejšie, na 13. dôchodky štát nemá peniaze a nemá peniaze ani na tie dvanáste, musíme si na ne požičať.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.